Marián Sklenka

„Taká jedna konferencia bola, kde nás pozývali – redaktorov – a ja som chcel všade byť a byť informovaný, a tam aj fotku mi dal jeden človek: ,Pán redaktor, nebojte sa! Napíšte to! Ja vaše články podporujem. Dajte tým komunistom!‘ Ja: ,Dobre!‘ Tak ja som aj fotku uverejnil, kde Andreja Hlinku niesli študenti na ramenách popred tribúnu, lebo boli oslavy – Pribina, tisícročie či čo. Tak túto fotku som uverejnil v Roľníckych novinách. Bože, to bol pokrik veliký! Dubček sa, chudák, vrátil akurát asi z Moskvy, títo podprďáci ho už na letisku čakali a ukázali mu noviny. A on hovorí: ,Kľud, kľud, nič nerobiť.‘ V Prahe nejaký slovenský generál búchal brigadírkou v parlamente o stôl: ,Zase tu máme fašistov, hlinkovcov.‘ No a mňa šéfredaktor zavolal: ,Maroš, ty kôň, čo si to ty vyrobil?!‘“

„V ten deň, keď som plánoval ujsť, keďže som bol zodpovedný človek, tak som doniesol ešte peniaze pre vojnových poškodencov ku nám do sporiteľne, to sa vyplácalo. Tie peniaze som tam v taške doniesol a hneď v noci som odišiel. Keby som bol vagabund, tak s tými peniazmi bežím, ale ja som peniaze odovzdal, iba kapsu som si nechal, a tú môj otec musel doniesť do basy.“