Marián Sklenka

* 1930

  • „V ten deň, keď som plánoval ujsť, keďže som bol zodpovedný človek, tak som doniesol ešte peniaze pre vojnových poškodencov ku nám do sporiteľne, to sa vyplácalo. Tie peniaze som tam v taške doniesol a hneď v noci som odišiel. Keby som bol vagabund, tak s tými peniazmi bežím, ale ja som peniaze odovzdal, iba kapsu som si nechal, a tú môj otec musel doniesť do basy.“

  • „Hrávali sme dedinské divadlá v Jastrabej, lebo sme sa presťahovali z Pitelovej do Jastrabej, no a zase do bachtárne. Boli tam v tej asentírke kadejakí ľudia. A sa ma tam pýtali: ,A ty čo si robil?‘ No ja reku: ,My sme hrávali divadlá.‘ Oni: ,To je výborné, dáme ťa do armádneho divadelného súboru!‘ Ale bol tam jeden komunista Weiss a ten ukázal papier – Pokus o prekročenie hraníc. A už PTP! Ja som ale rád. To bola pre mňa veľká škola, aj tam som našiel priateľov skvelých. Aj sme si všetci rozumeli.“

  • „Taká jedna konferencia bola, kde nás pozývali – redaktorov – a ja som chcel všade byť a byť informovaný, a tam aj fotku mi dal jeden človek: ,Pán redaktor, nebojte sa! Napíšte to! Ja vaše články podporujem. Dajte tým komunistom!‘ Ja: ,Dobre!‘ Tak ja som aj fotku uverejnil, kde Andreja Hlinku niesli študenti na ramenách popred tribúnu, lebo boli oslavy – Pribina, tisícročie či čo. Tak túto fotku som uverejnil v Roľníckych novinách. Bože, to bol pokrik veliký! Dubček sa, chudák, vrátil akurát asi z Moskvy, títo podprďáci ho už na letisku čakali a ukázali mu noviny. A on hovorí: ,Kľud, kľud, nič nerobiť.‘ V Prahe nejaký slovenský generál búchal brigadírkou v parlamente o stôl: ,Zase tu máme fašistov, hlinkovcov.‘ No a mňa šéfredaktor zavolal: ,Maroš, ty kôň, čo si to ty vyrobil?!‘“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Banská Bystrica, Slovensko, 16.05.2018

    (audio)
    délka: 01:26:37
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nebáť sa života!

S čiernymi výložkami
S čiernymi výložkami
zdroj: archív pamätníka

Marián Sklenka sa narodil 22. apríla 1930 v Pitelovej. Meštiansku školu navštevoval v rodisku, študoval na obchodnej škole v Martine a maturoval v Bratislave. Po nástupe komunizmu sa pokúsil emigrovať cez mesto Železná Ruda v Česku do Západného Nemecka, ale pár kilometrov od hraníc bol chytený a krátko väznený. V apríli 1951 narukoval do Pomocných technických práporov (PTP), po výcviku v Mimoni bol preradený k 60. pluku PTP so sídlom v Děčíne, v rámci ktorého budovali letisko v Plzni-Líněch, po čase ich preradili na letisko v Pardubiciach, odkiaľ odišiel v novembri 1953 do civilu. Pracoval v redakcii Ľudu a neskôr Roľníckych novín v Bratislave, diaľkovo vyštudoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave, absolventom sa stal v roku 1968. Počas normalizácie prepustený z redakcie Roľnckych novín. Potom 10 rokov pracoval ako robotník na Štátnych majetkoch v Hubiciach (maď. Gomba) až do roku 1989. V súčasnosti žije na dôchodku v Banskej Bystrici.