“A potom to obdobie okolo novembra osemdesiatdeväť a hlavne po novembri osemdesiatdeväť, aj ste sa aktívne, ako ste to vnímali a ako ste sa možno aj aktívne zúčastňovali, či už na manifestáciách alebo potom na, ako časti vlastne generálneho štrajku.
Áno, tak na to si spomínam veľmi dobre, že išiel som, teda ešte vždy som v škole bol na Dolných Honoch a z Dolných Honov som išiel trolejbusom domov, a naraz vidím, že si ku mne prisadol jeden pán a vedľa neho jeden náš žiak a hovorím, že kam ste sa vy vybrali dvaja, otec so synom. Pán učiteľ, vy neviete kam ideme, no veď predsa už máme november a sú, sú demonštrácie, na Námestie SNP ideme. Hovorím, no ja som niečo počul v správach, lebo v škole keď som sa pripravoval na ďalší deň, keď som si robil prípravy do tej tretej, štvrtej, tak som mal zapnuté rádio, tak niečo som počul. Ale hovorí, hovorí poďte s nami. Hovorím, Heňo myslíš to vážne? No a, tento Henrich, môj žiak aj s jeho otcom ma zobrali prvýkrát a potom som sa pravidelne zúčastňoval. Keď som prišiel domov z tej manifestácie, kde sme štrngali kľúčami, a kde na tribúne bol Milan Kňažko a Janko Budaj a, a ich hostia, tak bolo to zaujímavé, že som im rozprával doma, že čo bolo a moja Zuzka hovorí, ale my sme to v televízii videli lepšie lebo, lebo oni nám pekne nazoomovali každého kto tam prednášal. My sme sem-tam niečo nepočuli, sem-tam nefungovali mikrofóny, sem-tam sa niečo stratilo, sem-tam bolo počuť, že uvorte koridor. A boli to zaujímavé veci, ale pamätám sa veľmi dobre na tie dni spred vyše tridsiatich rokov, keď sme pravidelne chodievali a s bratom a s jeho manželkou sme vždy sa stretli na Námestí, na Námestí SNP. To boli tie roky, po sedemnástom novembri.
Potom ste sa zapojili aj ako učiteľ do generálneho štrajku, alebo?
Áno.
Vaša škola na to, akým spôsobom na to reagovala?
Áno, samozrejme, že sme rodičom povedali, že aby sa nebáli, že škola bude fungovať aj naďalej, že nedovolíme aby, nebudeme štrajkovať tak, aby sme opustili školu, a že neprídeme do školy. Štrajkovali sme tým spôsobom, že sme v zborovni dostali takú modrú, nie čiernu pásku, ako keď niekto zomrie, keď má smútok, ale modrú pásku a hovorili sme, že modrá je dobrá, je to farba demokratickej strany.”