Vladislav Janiš

„Bol som na jednej priemyselnej škole s Piškom, Skrúcaným, v Kysuckom Novom Meste, to bolo tiež v ´96. roku. No a všetko bolo v poriadku, akože debata, študentov bolo veľa, len niektorý sa ich opýtal, že koho budú voliť. Tak oni povedali, vysvetlili, že koho nebudú voliť isto a tak. Samozrejme, boli tam prítomní aj profesori aj kadekto, tak to u nás 90% tých ľudí bolo vyložene naladených za Mečiara. Tak do večera mi volali po tejto prednáške, keď objasnili títo, že koho budú voliť, do večera mi volali, že chcú odvolať riaditeľa. Bolo mi to nemilé, lebo riaditeľ bol práve po infarkte, no tak nakoniec sa to nejakým spôsobom utriaslo, že riaditeľ tam zostal, ale nám na nejakú dobu zakázali vstup do všetkých stredných a vysokých škôl.“

„Potom prišiel ďalší problém, že ja nie som straníkom, že nie som v komunistickej strane. Tak prišiel politruk, ináč veľmi slušný, kultivovaný človek, a povedal mi: ‚Vieš čo, Vlado, bolo by dobré, keby si vstúpil do strany.‘ A keďže ja som mal zázemie doma také dosť (...), aj mne sa to priečilo, ale nakoniec mi povedal: ‚Veď budeš tam a v poriadku.‘ Tak ja som na toto čertovo znamenie nejakým spôsobom pristal a išiel som do Prahy, tam ma preverovali na politickom oddelení, že či som schopný komunista.“