profesor Ing. CSc. Pavol Balgavý
* 1944
-
„Vyšiel Peter Zajac, ktorého asi poznáte. Vyšiel Peter, dovtedy sme sa nepoznali. Lebo Martin Bútora mi povedal, že Peter to má v referáte. Ja mu hovorím, prišli sme kvôli tomu, opýtať sa, že kto to celé koordinuje - učiteľov na vysokých školách. A Peter, čoby pápež, položil na mňa ruku a povedal: ,Nikto to nekoordinuje. Urob to ty.' Čiže Peter Zajac bez toho, že by ma poznal, ma poveril, aby som skoordinoval učiteľov na vysokých školách po celom Slovensku. Išli sme si sadnúť s profesorom Jozefom Tomkom a Ivanom Benedikovičom do Carltonu a debatovali sme ako to urobiť. A Ivan mal geniálny nápad. Ja som teda vedel, čo musíme urobiť z tých debát z Poľska. Za prvé treba vyhnať všetky politické strany z vysokých škôl. To je prvý krok, pretože to všetci hovorili, aj Maďari, Poliaci, východní Nemci a Rusi. V ten moment ako sa zatiahnu partajné organizácie na vysoké školy, začnú medzi nimi konflikty Budú sa preťahovať o študentov. To bude celé rozhárané, rozbité a to nedáte do poriadku ani za x rokov. Lebo už tu boli KDH a VPN-ky, pričom rôzne. Už tam bol kde - kto. To treba všetko vyhnať. Musí to byť absolútne nepolitické, musí to byť akademické. Takže sme sa rozhodli, že založíme Akademické fórum Slovenska.”
-
„Michút ten ho udal. Predtým predchádzala taká história. Na tej horskej železničke, ktorou sa zvážalo drevo, bol benzínový motor a za ten bola bieda v štyridsiatych rokoch. Otec tam bol od 1945 roku, od fronty. Na tej železničke ten dotyčný Michút jazdil. On ten benzín kradol a predával. Si prilepšoval. Otec na to prišiel a namiesto toho, aby ho udal….si to musíme dať do kontextu, to bolo v 1947, vtedy mal otec 30 rokov, bol gymnasta, sokol a športovec...no tak namiesto toho, aby ho udal, mu dal pár faciek. A považoval to za vybavené. Lenže Michút sa stal generálnym riaditeľom západoslovenských lesov po roku 1948 a vrátil mu to.”
-
„Vtedy som sa naučil, čo je to socialistická stavba mládeže. Stavba mládeže spočívala v tom, že tam boli takí mladí muži ako tá moja slovenská partia, ktorých nazývam zlatokopi. Robili tam preto, že sa tam dalo dobre zarobiť. Potom tam boli takí ako ja, ktorí si tam naprávali kádrový posudok. A potom tam boli pražskí zlodeji a pražské, s prepáčením, kurvičky, ktorých pozbierali vždycky po ulici a nahnali ich tam, aby sa zlepšili. Čiže to bola stavba mládeže. Zarábali sme neskutočné peniaze, v tej dobe dve- až tritisíc korún. To som v živote toľko nezarábal. Až po dlhých rokoch.”
-
Celé nahrávky
-
Veľké Leváre , 20.02.2020
(audio)
délka: 02:36:14
-
Veľké Leváre, 20.02.2020
(audio)
délka: 02:36:14
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.
Pavol Balgavý sa narodil v roku 1944 v Malých Levároch. Otec bol polesní v Rohožníku. Matka pochádzala z evanielickej rodiny a bola v domácnosti. Počas komunizmu otca odsúdili na 9 mesiacov väzenia. Rodina sa musela presťahovať k strýkovi do Malých Levár, kde pamätník dokončil obecnú školu, pokračoval vo Veľkých Levároch a maturoval na Strednej škole vojenskej Jána Žižku z Trocnova v Moravskej Třebovej. Pre zlepšenie kádrového profilu pracoval mesiac na Stavbe mládeže v chemičke Kaučuk v Kralupech nad Vltavou. V rokoch 1961 - 1963 vyštudoval matematiku - fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 1963-1968 Fyzikálnu fakultu na Lomonosovej univerzite v Moskve. Po smrti matky v roku 1968 sa vrátil na Slovensko s manželkou a prvým synom. Pracoval v oddelení molekulárnej genetiky v Biologickom ústave a Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied. Po invázii sovietskych vojsk spolupracoval s ilegálnym časopise Echo a vďaka sovietskemu pasu sa mohol voľne pohybovať. Od roku 1974 prednášal na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1989 sa zapojil do generálneho štrajku, hoci bol v kúpeľoch. Stal sa predsedom Akademického fóra Slovenska. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 bol za stranu VPN zvolený do parlamentu. Po prijatí lustračného zákona v roku 1991 odstúpil. Bol vedený ako agent v archíve štátnej bezpečnosti, keď v roku 1985 podpísal spoluprácu pred odchodom na študijný pobyt do Veľkej Británie. V roku 2002 sa stal profesorom fyziky. Na Farmaceutickej fakulte UK založil laboratórium biofyziky, kde je stále emeritným profesorom. Je aj čestným členom Slovenskej fyzikálnej spoločnosti, Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti a Slovenskej farmaceutickej spoločnosti.
