Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

profesor Ing. CSc. Pavol Balgavý (* 1944)

• Pavol Balgavý sa narodil v roku 1944 v Malých Levároch.

• Otec bol polesní v Rohožníku. Matka v domácnosti.

• Počas komunizmu otca odsúdili na 9 mesiacov väzenia.

• Presťahovanie k strýkovi do Malých Levár, kde pamätník dokončil obecnú školu.

• Maturoval na Strednej škole vojenskej Jána Žižku z Trocnova v Moravskej Třebovej.

• Pre zlepšenie kádrového profilu pracoval mesiac na Stavbe mládeže v chemičke Kaučuk v Kralupech nad Vltavou.

• V rokoch 1961 - 1963 vyštudoval matematiku - fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

• V rokoch 1963-1968 Fyzikálnu fakultu na Lomonosovej univerzite v Moskve.

• V roku 1968 sa vrátil na Slovensko s manželkou a prvým synom.

• Pracoval v oddelení molekulárnej genetiky v Biologickom ústave a Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied.

• Po invázii sovietskych vojsk spolupracoval s ilegálnym časopise Echo.

• Od roku 1974 prednášal na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského.

• V roku 1989 sa zapojil do generálneho štrajku, hoci bol v kúpeľoch.

• Stal sa predsedom Akademického fóra Slovenska.

• V prvých slobodných voľbách v roku 1990 bol za stranu VPN zvolený do parlamentu.

• Po prijatí lustračného zákona v roku 1992 odstúpil. Bol vedený ako agent v archíve štátnej bezpečnosti, keď v roku 1985 podpísal spoluprácu pred odchodom na študijný pobyt do Veľkej Británie.

• V roku 2002 sa stal profesorom fyziky. Na Farmaceutickej fakulte UK založil laboratórium biofyziky.

• V súčasnosti je emeritný profesor na FF UK.

Boli sme bez ilúzii 

Československý vedec, biofyzik, vysokoškolský učiteľ, bývalý politik Pavol Balgavý sa narodil v roku 1944 v Malých Levároch. Jeho otec pochádzal z roľníckej rodiny. Mal ukončenú Vyššiu lesnícku školu v Banskej Štiavnici, kde sa zoznámil s matkou. Otec bol ako dôstojník v zálohe r. 1944 narukovaný ako proviantný dôstojník vo Východoslovenskej armáde, ktorá bola počas Slovenského národného povstania rozohnaná Nemcami. Potom sa zapojil do SNP. Ako prvý z troch detí P. Balgavý vyrastal v Rohožníku, kde jeho otec pracoval od roku 1945 ako polesný u Štátnych lesov. Rodina dostala k dispozícii rodinný dom s veľkou záhradou, mali slúžku Marku. P. Balgavý si spomína, že do poľovníckeho zámočku Vývrat, ktorý patril pod polesie, chodili na poľovačky a zábavy priatelia rodičov aj z Bratislavy. “Bol som pánske dieťa”.

Stavba mládeže

Prvú triedu obecnej školy začal navštevovať pamätník v Rohožníku. V roku 1951 bol jeho otec postavený pred súd. Udal ho bývalý podriadený Michút. „Pracoval ako vodič na horskej železničke, ktorou sa zvážalo drevo. Fungovala na benzín, ktorého bolo v 40- tych rokoch nedostatok. Michút ten benzín kradol a predával. Otec na to prišiel a namiesto toho, aby ho udal, dal mu pár faciek a považoval to za vybavené. Lenže Michút sa po roku 1948 stal u Západoslovenských lesov významným funkcionárom a vrátil mu to,” hovorí syn. Udavač spísal proti otcovi pamätníka viac dôvodov, ale ľudia sa na súde postavili za neho a obvinenia popreli. Jediné, čo mu dokázali, bolo 300 litrov masti, ktoré mal odovzdať štátu. Otca odsúdili na 9 mesiacov väzenia a z polesia ho vyhodili. Rodina sa musela presťahovať k strýkovi do Malých Levár, kde pamätník dokončil 5 tried obecnej školy. Pokračoval na osemročke vo Veľkých Levároch a maturoval na Vojenskej strednej škole Jána Žižku z Trocnova v Moravskej Třebovej. Následne chcel pokračovať na Vojenskej technike v Brne, ale keďže otec nebol v komunistickej strane, súdruhovia mi to nedovolili. Po maturite malo nasledovať mesačné vojenské cvičenie, na ktoré pamätník odmietol nastúpiť a rozhodol sa z armády odísť. Otec preto musel zaplatiť dvanásťtisíc korún československých. Keďže pamätník chcel študovať na vysokej škole, ale rodičia boli nestraníci, pre zlepšenie kádrového profilu pracoval mesiac na Stavbe mládeže chemičky Kaučuk v Kralupoch nad Vltavou. Bol to symbolický názov pre stavby, hlavne v rokoch 1947 až 1957, na ktorých sa podieľali brigádujúci „mládežníci“. Komunistický režim podporoval a propagoval tieto stavby, pretože mali dokazovať „budovateľské nadšenie” a oddanosť mladých ľudí socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania. Tu P. Balgavý zistil ako sa za socializmu veci “robili“. „Vtedy som sa naučil, čo je to socialistická stavba mládeže. Spočívala v tom, že tam boli mladí muži, ktorých nazývam zlatokopi. Robili tam preto, že sa tam dalo dobre zarobiť. Potom tam boli takí ako ja, ktorí si tam naprávali kádrový posudok. A potom tam boli pražskí zlodeji a pražské, s prepáčením, kurvičky, ktorých pozbierali vždycky po ulici a nahnali ich tam, aby sa zlepšili. Zarábali sme tam neskutočné peniaze. V tej dobe dve- až tritisíc korún. V živote som toľko zarábal až po dlhých rokoch.”      

Moskva

Po zlepšení kádrového profilu sa Pavlovi podarilo v rokoch 1961 - 1963 študovať matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia amatérčil v divadle poézie na Farmaceutickej fakulte a zoznámil sa s vysokoškolákmi z rôznych oborov, neskôr publikujúcimi v študentských novinách Echo ako Martin Bútora, Michal Horský, Peter Zeman, Milan Zemko a mnohí iní. V rokoch 1963-1968 študoval na Fyzikálnej fakulte na Lomonosovej univerzity v Moskve. „Profesori na škole neboli prorežimní dogmatici. Boli kvalitní, učili tu aj nositelia Nobelovej ceny. Sovietska vláda fyzikov potrebovala na výrobu bômb a zbraní. Bola tu iná atmosféra ako vonku. Nemali sme o politickom systéme ilúzie. Ale keď ste chceli niečo robiť, museli ste byť ticho,” priznáva Pavol.

Ilegalita 

Krátko pred smrťou matky v roku 1968 sa vrátil na Slovensko, kde mal dvoch mladších súrodencov (brat 17, sestra 14). Prišla s ním aj bulharská manželka, s ktorou mal dvojročného syna. Keďže mladomanželia nemali ešte vlastné bývanie, syn ostal v Sofii u svokry. V deň vpádu vojsk varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 sa pamätník na Štúrovej ulici stretol s Martinom Bútorom, elévom v týždenníku Kultúrny život. Jeho prvou manželkou bola Elena Novomeská, dcéra spisovateľa Laca Novomestského. A práve s ňou išiel pamätník do spisovateľského zámočku do Budmeríc po jej otca a syna. Odviezli ho vtedy k známym evanjelikom do Modry, ktorí ho skrývali vo vinohradoch. „Mali sme ešte jedného kamaráta, volal sa Andrej (Puťo) Mráz. Jeho manželka bola klavíristka Elena Letňanová. Stretávali sme sa u nich v byte na Jiráskovej, dnes Ventúrskej ulici. So ženou sme sa presťahovali k jeho mame na nafukovačky, s naivnou predstavou, že budeme v ilegalite. Ja som mal ešte pas, kde som mal registráciu v Moskve a nebál som sa preto pohybovať v Bratislave aj vo večerných hodinách, keď bol zákaz vychádzania. Vtedy bol v Parku kultúry a oddychu zjazd Komunistickej strany a tam ma priatelia vyslali, aby som po niečo išiel. Dostal som obálku a išiel som s ňou naspäť za kamarátmi,“ opisuje fyzik, ako vtedy spolupracoval s časopisom Echo okupovaných vysokoškolákov. 

Nestraník 

Prvú prácu, ktorú P.Balgavý dostal bola v oddelení molekulárnej genetiky v Biologickom ústave, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied. Od roku 1974 prednášal na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského, kde vďaka profesorovi Majerovi mohol pôsobiť napriek tomu, že nebol straník, podobne ako viacero jeho kolegov. „Nebol som výnimkou. Bolo tam veľa kvalitných mladých odborníkov - nestraníkov, s ktorými som sa stýkal. Profesor Majer „držal chrbát“ aj profesorovi Jozefovi Tomkovi, vo svete známemu odborníkovi na chémiu prírodných liečiv, ktorý bol nestraníkom a ktorom sa všeobecne vedelo, že je hlboko veriacim katolíkom. Dokonca miništroval až do vysokého veku v kostole Najsvätejšej trojice v Bratislave,“ uvádza P.Balgavý. 

Revolúcia 

O sviečkovej manifestácii v roku 1988 vedel a nezúčastnil sa jej. „Nechcem zo seba robiť revolucionára. Myslel som si, že veci sa dajú meniť malými sústavnými krokmi. Robil som pomerne aktívne v šedej zóne organizovaním vedeckých seminárov a konferencií. Nevidel som riešenie v tom, že pôjdeme do ulíc. Išlo mi o hlbšiu zmenu. Vedel som z vedeckej konferencie v septembri 1989 v Krakove, že zmena vo východnej Európe prichádza, ale zaujímali ma konkrétne kroky ako,” hovorí vedec, ktorý sa v novembri v roku 1989 zapojil do generálneho štrajku, keď bol v piešťanských kúpeľoch. Všetci tu nosili symbolicky trikolóry. Po generálnom štrajku sa na začiatku decembra vrátil na fakultu a tam bolo búrlivé zhromaždenie. S kolegami videl, že tomu chýba koordinácia a tak sa rozhodol u Martina Bútoru v KC VPN informovať o postupe na vysokých školách. „Vyšiel Peter Zajac, poslal ho Martin. Dovtedy sme sa nepoznali. Ja mu hovorím: Prišli sme sa opýtať, že kto koordinuje učiteľov na vysokých školách. A Peter, čoby pápež, položil na mňa ruku a povedal: ,Nikto to nekoordinuje. Urob to ty.‘  Čiže Peter Zajac ma poveril, aby som skoordinoval učiteľov na vysokých školách po celom Slovensku. Išli sme si sadnúť s profesorom Jozefom Tomkom a kolegom Ivanom Benedikovičom do Carltonu a debatovali sme, ako to urobiť. Ivan ako bývalý volejbalista zo Slávie mal geniálny nápad osloviť fakulty cez športovcov, o ktorých vedel, že sú solídni a na ktorých mal telefónne čísla. Ja som teda vedel, čo musíme urobiť, aj z debát, ktoré som zažil na konferencii v Krakove. Za prvé treba vyhnať všetky politické strany z vysokých škôl. Na konferencii v Poľsku to hovorili Maďari, Poliaci, východní Nemci a aj Rusi. V ten moment ako sa zatiahnu partajné organizácie na vysoké školy začnú medzi nimi konflikty a budú sa preťahovať o študentov. To bude celé rozhárané, rozbité a to sa nedá do poriadku ani za x rokov. Lebo už tam boli komunisti, zárodky KDH aj VPN-ky. Už tam bol kde - kto. To treba všetko vyhnať. Musí to byť absolútne nepolitické, musí to byť akademické. Takže sme sa rozhodli, že založíme Akademické fórum Slovenska, úlohou ktorého bude presadzovať akademické slobody a koordinovať demokratický vznik akademických samospráv,” hovorí predseda koordinačnej rady AFS. Zvolený bol na prvom stretnutí 6. decembra 1989 v Bratislave, kde sa zúčastnili zástupcovia občianskych iniciatív zamestnancov z 23 fakúlt a vysokých škôl. Neskôr bol P. Balgavý v prvých slobodných voľbách v roku 1990 za hnutie Verejnosť proti násiliu zvolený ako poslanec do Federálneho zhromaždenia ČSFR. Po prijatí lustračného zákona v roku 1991 odstúpil, keď sa ukázalo, že je v archíve štátnej bezpečnosti vedený ako agent. „Bol by som rád, keby sme boli súdení. Lebo keď chcem niekoho odsúdiť a odsúdiť ho verejne, musí prebehnúť súd. A ten súd by mal zvážiť, aká je vina každého človeka a uložiť mu trest. Ja mám biľak, odkedy sa prijal lustračný zákon. Išiel som za priateľmi a povedal som im to. Previnil som sa? Nakoľko som sa previnil? Kvôli čomu mám mať výčitky svedomia?”, pýta sa bývalý poslanec. 

Profesor fyziky

Pri odchode z VPN dostal ešte ponuku od Vladimíra Mečiara vstúpiť do Hnutia za demokratické Slovensko. Odmietol. „Bojoval som proti Mečiarovi. Bol som činný v Akademickom senáte Univerzity Komenského a krátku dobu aj v Rade vysokých škôl. Keď chceli prijať v roku 1993 novelu vysokoškolského zákona, ktorá mala spotvoriť to, čo sme my vytvorili, tak sme sa proti tomu postavili. Ten boj tam bol aj keď sa o ňom veľmi nehovorí. Nebol verejný.”  Ani rozdelenie Československa v roku 1993 nepovažoval fyzik za rozumné. „Rozdelenie Československa je podľa mňa tragédia. Ani nie tak preto, že sa rozpadlo “bratstvo medzi Čechmi a Slovákmi” a že by sme sa už nemali radi. Rozdelenie vnímam ako mocenské oslabenie oboch štátov. Čím si silnejší, tým lepšie dokážeš svoje záujmy presadiť, aj v Európskej únii. Oslabili sme sa najmä voči Maďarsku, ktoré má záujem o Žitný ostrov. Nielen kvôli traume z Trianonu. Ide tam totiž o obrovské zásoby pitnej vody, ktoré môžu byť v budúcnosti strategicky dôležité. Takže mocenský záujem Maďarska tu vždy bude,“ upozorňuje vedec. 

Po krátkej politickej kariére sa P.Balgavý ďalej venoval výskumu a v roku 2002 bol vymenovaný za profesora fyziky. Na Farmaceutickej fakulte UK založil laboratórium biofyziky, kde je emeritným profesorom dodnes. Je tiež čestným členom Slovenskej fyzikálnej spoločnosti, Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti a Slovenskej farmaceutickej spoločnosti.