"V tých rokoch, ja sa na to pamätám, ja som mala takých deväť, desať rokov, tu všetci Židia, jednoduchí ľudia, každý bol zatvorený. A ja Vám nepoviem, že prečo. Jeden známy, perie chodil po dedinách zbierať, mal koňa... Zatvorený! Za čo? Že mal koňa? Aj mamička, keď išla do roboty, cítila, že eštébák ju sleduje. Jedine môj otec a pán Stadler myslím neboli zatvorení. Okolo všetko, každý bol zatvorený."
"V tridsiatom deviatom traja súrodenci, ten najmladší brat a dve sestry, odišli do Izraela a ujo zostal, ten zubár, môj otec a jedna sestra. Títo dvaja sa zachránili a o tej sestre nevieme nič, ona sa skrývala niekde v Budapešti, asi bola strelená do Dunaja, nevieme. A tento ujo, otcov brat, čo bol dentista, oni sa aj vykrstili, aj všetko možné mali. V štyridsiatom štvrtom sa im narodila dcéra. Teta bola laborantka. Aj tak ich zobrali do Serede, boli v tábore v Seredi a odtiaľ sa im podarilo ujsť. Oni mali otravu vo vačku, ak nevedia malú niekde dať, čo to malo tri mesiace, tak oni sa otrávia všetci. A nechali dievčatko, Katka sa volá, nechali ju v Močenku u jedných cudzích ľudí, volali sa Vargovci, ktorí nemali deti. Mali dosť nepríjemností, akože ukrývajú dieťa. A po vojne, aj ujo sa skrýval inde, aj teta inde a po vojne sa stretli u dcéry."
"Chvalabohu starý otec zomrel v januári, že neprešiel túto hrôzu a stará mama mala 47 rokov a mamička, dvojičky boli, šli dvadsaťročné do Osvienčimu. Keď prišli do Osvienčimu, hneď išli na selekciu a tam stál Mengele a pýtal dvojičky nabok, lebo údajne Mengele robil pokusy s dvojičkami, lebo on chcel čistú nemeckú rasu a aby nemecké ženy rodili len dvojičky. A robil pokusy. Ale tam im jeden väzeň povedal: ,Ani sa nepoznáte!´ Stará mama, štyridsaťsedemročná, išla rovno do plynu a tieto dve sa pretĺkali ako sa dalo. Mamička mala číslo 23384 vytetované na ruku, teta či jedno predtým, či za tým, tiež to isté číslo mali za sebou."
Alžbeta Šalátiová, rodená Neuwirthová, sa narodila 6. júna 1947 vo Farnej. Jej rodičia boli Pavol Neuwirth, narodený 24. októbra 1911 v Močenku a Helena Neuwirthová, rodená Lengyelová, narodená 2. apríla 1924 v Kisbéri. Obaja jej rodičia prežili holokaust. Matka prežila koncentračné tábory Osvienčim, Krakov-Plaszów a Gross-Rosen. Otec bol cez vojnu súčasťou maďarských jednotiek nútených prác munkaszolgálatos, po nemeckej okupácii Maďarska bol deportovaný do Mauthausenu. Po vojne sa Alžbetini rodičia vzali a otvorili si pohostinstvo vo Farnej, ktoré im bolo v roku 1952 zoštátnené. Rodina Neuwirthovcov tak antisemitizmus pociťovala na svojej koži aj po celé obdobie komunistického režimu. Alžbeta svoj dospelý život prežila v Leviciach, vydala sa a spolu s manželom majú dve deti. Dnes žije na dôchodku v Leviciach.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
