„Otca vyšetroval krajský súd v Trenčíne. A keď sa opýtali toho udavača: ‚Odkedy ste v komunistickej strane?‘ Odpovedal: ‚Vždy!‘ Nebol vôbec v komunistickej strane, len potom už neskoršie sa tak tváril. Tak ten sudca, keď videl, že sú to čisto osobné dôvody, dostal tuším aj pokutu, keď neprišiel, to bolo výnimočné, to bolo tuším pár korún, alebo aj nič. Tak ten súd úplne oslobodil otca.“
„Tí Nemci sa usadili na hornom konci Papradna, a tam bol židovský cintorín, vymurovaný mal celý obvod asi do výšky pol metra. Tam sa ukrývali, ale partizáni ich obkolesili, aby sa vzdali, ale nastala paľba, takže aj tam zahynuli tí Nemci, ktorí sa len chceli oslobodiť, už utekali domov, vzdávali sa.“
„Po určitom čase, keď sme prišli z toho bojového útvaru, ako protitankového na správe budov, tam sme rozdávali pomocný materiál, čistiace všelijaké prostriedky, handry atď. Na upratovanie, ako sa všade robilo upratovanie, to využívali vojakov na veľké plochy. Tak tam chodili vojaci a som im to dával. Bol tam poručík Boklažuk, to si ešte pamätám to meno, a bol veľmi seriózny voči mne. A okrem toho mi dal „bumážku", som mal od neho písomne, že musím chodiť do obvodu celého toho tábora, aj cvičného, aj pre medzinárodné vojsko dokonca, hlavne teda Rusov. A robiť plány tých budov, také skice spraviť, aby vedel, koľko budov je obývateľných, koľko nie a v akom sú stave. Tak aj toto som prevádzal, mal som takú určitú protekciu.“
Róbert Uškovitš sa narodil 5. decembra 1928 v obci Papradno v okrese Považská Bystrica. Pochádza z učiteľskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Žiline, kde maturoval v roku 1949. Cez leto 1949 si spravil učiteľský kurz a v tom istom roku nastúpil ako učiteľ do Národnej školy v Hornej Tižinej-Staňovej rieke. Dňa 1. októbra 1950 dostal povolávací rozkaz a okamžite narukoval do Košíc k protitankovému hipomobilnému delostrelectvu. Po asi mesiaci ho predvolali na politické previerky a v novembri 1950 mu ako politicky nespoľahlivému (klasifikácia E) odobrali zbraň a presunuli do Libavej na Moravu. V Pomocných technických práporoch bol na rôznych miestach do 25. októbra 1953. V roku 1954 začal pracovať ako plánovač pre rezbárske družstvo v Rajeckých Tepliciach, potom krátko v roku 1956 učil na základnej škole v Terchovej. V roku 1957 sa stal riaditeľom školy v Ovčiarsku, od 1958 v Divine-Lúkach a v rokoch 1962 až 1968 pracoval ako učiteľ na základnej škole v Strečne. V čase dokumentovania žil na dôchodku v Rajeckých Tepliciach. Róbert Uškovitš zomrel 14. apríla 2023.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
