František Turňa

"A tam ma čakalo auto a zobrali ma na Februárku na ŠTB. A tam mi taký tučný oznámil, že nič neskončilo a budú na mňa budú dávať pozor furt. Že musím odovzdať pas napríklad. To už bol 1986 rok a 1989 bola revolúcia. Odvtedy som nad ničím iným nerozmýšľal, len ako sa odtiaľto dostať akýmkoľvek spôsobom."

"Ten druhý zrazu začal nepríčetne vrieskať. Pán v obleku, ktorý tam celý čas sedel. 'Postavte sa! Vy ste vojak! Stojte v pozore! Ste obvinený z prezradenia štátneho tajomstva. Trestná sadzba osem až dvanásť rokov. Ale aby ste vedeli, z basy živý nevyjdete, skončíte v Jáchymove.' Mal päť minútové sólo. To sa ti vtedy zrúti svet. Nechápeš to. Vedel som, čo som mal podpísané. Čo som rok a pol robil na vojne. Medzitým uplynuli ale tri týždeň a ja som nemal najmenší dôvod s niekým sa o tom rozprávať. Musel som riešiť úplne niečo iné. Že som sa dostal do úplne iného prostredia s úplne inými ľuďmi. Kde išlo o život, ale v inom zmysle. Kde bolo treba vedieť prežiť. Keby som nebol starý vojak, tak to neprežijem. Už vtedy, ale kvôli niečomu inému. Lebo tak to v tých väzeniach chodí. A potom príde niekto z iného sveta, v obleku, ktorý ti najprv ponúkne malborku a potom ti povie, že my sme ťa prišli zabiť, chlapec zlatý."