Ján Šebák

„Rukoval som v auguste 1952, zhromaždili nás v Považskej Bystrici na okresnej vojenskej správe, tam bolo sústredenie. Večer nás aj s ozbrojeným sprievodom šikovali na vlak do Žiliny. Celý čas sme nevedeli, kde ideme. To nám nikto nepovedal. V noci nás naložili do vlakov, nás bola hromada ľudí a sme stále nevedeli, kde ideme, ja som ani nevedel, že idem k PTP, ja som ani nevedel, že také dačo existuje. Mňa nezaujímala politika, preto, lebo ja som ten komunizmus nemohol zniesť. Ja som sa viac staral o Západ, ako je to tam. Celú noc sme cestovali, až sme sa ocitli v Moste. Stále sme nevedeli, čo nás čaká, niekto povedal, že ideme asi k ženistom. My sme šli k takým ženistom, že krompáč a lopata! Čo horšie bolo, nám dali nemecké mundúry! Jedna topánka väčšia, druhá menšia ma tlačila. Odchod a drž hubu!"

„To bolo takto. Nemci samozrejme partizánov vystrieľali. Neviem presne, koľko. Potom prišli sem Nemci. Tu bol jeden kováč, čo podkúval kone. Nemci prišli za starostom, to bol pán Anton Kardoš, že potrebujú voz a kone, tak ich viedol ku majiteľovi koní a po ceste ho odstrelili, toho starostu."