“Sám seba označujem doslovne za dieťa holokaustu.”
Peter Salner, v súčasnosti známy historik, vedec a etnograf, známy nielen pre svoju bohatú pracovnú činnosť, ale aj pre svoj výrazne silný vzťah k židovskej komunite, sa narodil 1.marca 1951 v Bratislave, do židovskej rodiny. Pamätník je v poradí druhým dieťaťom, keďže má ešte staršieho brata Juraja. Obaja jeho rodičia prežili pracovný tábor v Seredi. Otec, ktorý sa oficiálne volal Vojtech Salner, bol známy aj ako Karol, Martin, Móric či Jozef a mal dokonca aj dva dátumy narodenia. Úradmi akceptovaný dátum bol 27. februára 1894, avšak podľa Petrovej matky či iných členov rodiny, sa narodil 31.augusta 1893. Pochádzal zo sedliackej židovskej rodiny, ktorá sa zaoberal drevorubačstvom. Petrova mama Alica, ktorá sa pred vydajom volala Marburgová, sa narodila 13. augusta 1913 v Rimazaví, v Severnej Morave a patrila do židovskej rodiny z lepšej spoločnosti. Kvôli mnohým rozdielom medzi rodičmi Peter verí, že nebyť ich náhodného stretnutia v Seredi, nikdy by nebol na svete. Peter ako dieťa, býval na ulici Palackého, v centre Bratislavy. Navštevoval základnú školu neďaleko domu, pričom bol vynikajúci žiak s dobrou pamäťou. Následne pokračoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole, na ulici Vazovova číslo 38. Spočiatku mal sen stať sa veterinárom, ale zaujala ho archeológia a tak sa rozhodol v roku 1969 poslať prihlášku na spomínaný odbor. Neotvorili ho, ale dostal od matky radu, že národopis je niečo podobné, a tak sa prihlásil tam. Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, úspešne ukončil v roku 1974. Po vysokej škole, to so zamestnaním ako etnograf, nemal Peter jednoduché. Spočiatku mal informáciu, že niekoho hľadajú na Výskumnom ústave výživy ľudu, ale bol to len omyl, keďže hľadali stenografa. Následne získal miesto skladníka v Mestskom dome kultúry a osvety. Krátko na to v roku 1975, sa od svojho školiteľa dopočul, že robia konkurz na “výskum súčasnosti” v Národopisnom ústave. Aj napriek zlému kádrovému profilu bol prijatý a na akadémii pôsobí dodnes. V 90. rokoch bol pozvaný Martinom Bútorom, podieľať sa na projekte o ľuďoch, ktorí prežili holokaust. Natočil vyše sto rozhovorov a stal sa jedným z prvých, ktorí sa vôbec niečomu takému na Slovensku začali venovať. Peter je aj členom židovskej náboženskej obce v Bratislave a v roku 1996 sa stal prvýkrát predsedom židovskej náboženskej obce, pričom tejto funkcii sa venoval až do roku 2013. Stal sa budovateľom, keďže obec premenil na jedno solidne fungujúce komunitné centrum. V roku 1970 sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Evou, s ktorou sa oženil v roku 1974, na úrade. Pôvodne plánovaná židovská svadba na čierno, sa nakoniec neuskutočnila. Podobne ako on, aj Eva pochádza zo židovskej rodiny. Ich rodina sa stala kompletnou 2.júna 1977, keď sa im narodil syn Andrej.