Eva Salamonová

„Dodnes to neviem prijať, ani pochopiť. Stále ma fascinuje, kam až môže zájsť ľudská zloba a ľudská ľahostajnosť. Tá mlčiaca väčšina. To je pre mňa fascinujúce: žijete, máte susedov, a vtedy neboli také vzťahy, že neviete, ako sa volal váš sused. Vtedy sa susedia navštevovali, deti sa spolu hrali a zrazu z jedného dňa na druhý sú schopní vás strčiť do nejakého vagóna a poslať do plynu. To je pre mňa nepochopiteľné. A nielen to, ale aj zobrať si vaše veci, váš obrus, vaše obliečky – úplne intímne záležitosti.“

„Ešte viem, že v tom byte, teda v tej pivnici, keď sa oni schovávali, tak keď už tá nemecká armáda tu vlastne bola, tak museli ľudia ubytovať Nemcov. A oni keďže mali nejaký rodinný dom - tí Zárubovci - tak si predstavte: oni spali v tej pivnici a nad nimi spal nejaký ‚oficiér‘, lebo ho museli ubytovať. Čiže títo ľudia schovávali v pivnici Židov a v dome mali zase nemeckého vojaka. Musel to byť veľký stres pre všetkých. Napríklad môj dedo dostal v tej pivnici zápal priedušiek, pri ktorom sa nedá nekašľať. Moja mama hovorila, že to bolo hrozné. Že naňho dávali periny, čím chceli utlmiť ten zvuk, aby ich neodhalili. “