,,Pracoval na transplantácii pankreasu u potkanov na diabetes v jednej pivnici sám. Nikto tam nebol. Špina tam bola. Sám tam robil 24 hodín denne, ale oficiálne bol členom Internej kliniky. Jeden deň prišiel na seminár Internej kliniky, celý špinavý a vo vrecku mal dvoch potkanov. Vyložil ich pred kolegov a povedal: To sú moje prvé potkany, ktoré som úspešne transplantoval a vyliečil z diabetes melitus. Ale nesúhlasím s politikou KSČ. Samozrejme, že až po roku 1989 sa mohol vrátiť na svoje pracovisko. A vtedy si to zaslúžil."
,,O tom, čo sa dialo v 1953 niekde v Nemecku, sme málo vedeli. Lenže Maďarská revolúcia v 1956 bola pár kilometrov od nás. Tak sme to sledovali. Aj učitelia, aj keď to bolo proti oficiálnemu režimu, počúvali budapeštiansky rozhlas, ktorý bol protikomunistický v prvých dňoch. Vtedy už bol v príprave prvý ročník maturantov na maďarskom gymnáziu a napísali básne proti ruským tankom, ktoré vraždia Maďarov. A dali ich riaditeľovi. Tak veľmi otcovi verili. Otec povedal, že to skryje. Lebo keby to náhodou vyšlo najavo, dostanú 15 rokov a žiadna vysoká škola nebude. Ale pamätám sa na tie básne. Neviem, kde sú. Dúfam, že ich ešte nájdem."
,,Babičkina sestra Marta bola katolíčka a vydala sa za zakladateľa komunistickej strany Československa Bela Kissa, ktorý mal obchod s drevinami. Taký čudný vzťah, ale to je typické pre Košice. Béla Kiss a jeho syn boli komunisti a ani sa tým netajili. Marta chodila do kostola k pátrovi Lexmanovi a vedela, že je zle. Tak sa dozvedela, že je možné sa tam skryť. Zrejme oni dali otcovi avízo. Ináč, teraz sa veľa hovorí o Lexmanovi. Kovid zabránil, aby sme poriadne oslávili jeho zásluhy v Košiciach. A dúfam, že bude blahorečený. On bol aj mechanicky veľmi nadaný, nebol len dobrý kňaz. S jeho kamarátom, maďarským kňazom, ktorý potom odišiel do Ameriky, zaviedli v krypte vodu aj elektrinu. Takže to bolo aj po technickej stránke zabezpečené. Tete Marta nosila potom jedlo, aj môjmu otcovi. Takže išla na spoveď s košíkom potravín. Odovzdala to kňazom a oni sa potom mohli najesť. Prvé dni tam nebolo veľa ľudí. Posledné dni tam bolo 20 ľudí na malom priestore. Ale prežili vojnu. Nikto sa nedíval, kto je komunista, kto Žid či pravičiar. Všetci dúfali, že po vojne príde demokratická éra po oslobodení. Veľmi sa pomýlili."
,,Neviem presne, čo rodina Nyiszi - Schilerovcov robila v tých rokoch. O tom nemáme presné záznamy. Ale to bolo, keď už brali ľudí do tehelne, do geta. Otec vtedy prinútil mamku, aby odišla s falošnými dokladmi do Budapešti. Ale nevedel presvedčiť ostatných členov rodiny. To bola ich katastrofa. Takže jedine ešte sestra Marta sa zachránila. Mamka pracovala u známych. Boli to košickí obchodníci zo Spiša, Čordášovci, ktorí mali nejaký falošný preukaz po jednej dievčine, ktorá spáchala sebevraždu. Skočila do Dunaja, ale ostali po nej papiere na meno Júlia Bergu. S týmito papiermi prežila mamka vojnu aj v Budapešti, však tam to tiež nebolo jednoduché."
,,Už to bolo veľmi horúce, lebo prišli na to, že niekto tam vypisuje falošné papiere a ľudia zmizli. Napríklad, bolo lepšie urobiť povolávací rozkaz do armády, a tam človek mohol prežiť, ako dostať sa do koncentráku. To je príklad generála Šimka. On bol zakladateľ košickej medicíny, popáleninovej nemocnice v tom čase. On dostal, ani nie celkom povolávací rozkaz. Ale vymysleli, že má zlomenú ruku. On už vtedy bol doktor. Napísali nález, že to je taká komplikovaná zlomenina, že musí s tým ísť na rontgenové vyšetrenie do Budapešti. On dostal avízo od juhoslovenských partizánov, že ho čakajú v jednom byte, lebo potrebujú chirurgov. Takže to bol tiež falošný papier, ako odoslať niekoho do Budapešti. Zasádrovali mu zdravú ľavú ruku, lebo pravú hovoril, že potrebuje. Ľavú ruku zasádrovali a ešte aj kus klobásy tam spadlo."
Oliver Rácz sa narodil v roku 1947 v Košiciach do učiteľskej rodiny maďarsko-židovskej národnosti. Jeho otec počas Druhej svetovej vojny zachránil niekoľkých košických Židov. Sfalšovať doklady sa mu podarilo aj budúcej manželke Kataríne. Otca ku koncu vojny udali, bol odsúdený na trest smrti a musel sa skrývať v krypte dominikánskeho kostola. Vďaka páterovi Mikulášovi Lexmanovi sa mu podarilo prežiť. Za záchranu ľudských životov bol otec vyznamenaný titulom Spravodlivý medzi národmi. Mladšia sestra Katarína Ráczová je viacnásobná majsterka Československa v šerme a olympionička. Oliver navštevoval v rokoch 1953 – 1965 Maďarskú základnú školu a gymnázium v Košiciach, kde bol jeho otec riaditeľom. V rokoch 1965 – 1971 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Postgraduálne štúdium absolvoval v Budapešti v rokoch 1972 – 1976 na Enzymologickom ústave Maďarskej akadémie vied. Má habilitáciu z lekárskej biochémie na LF UK Bratislava a atestáciu z klinickej biochémie. V rokoch 1992 – 2016 bol prednosta ústavu Patologickej fyziológie UPJŠ Košice. V rokoch 1993 – 1995 bol predsedom Akademického senátu UPJŠ. Predsedal Rade vysokých škôl SR v rokoch 1994 – 1997. Počas obdobia 1997 – 2000 bol prorektorom UPJŠ Košice. V rokoch 2008 – 2018 bol odborným garantom a pedagógom rôznych predmetov na Fakulte ošetrovateľstva Štátnej vysokej školy v poľskom Sanoku. V období 2005 – 2017 bol poslancom mestskej časti Košice – Staré Mesto. V súčasnosti vyučuje patologickú fyziológiu a príbuzné predmety v troch jazykoch (slovenčina, angličtina, maďarčina) na UPJŠ LF v Košiciach a na maďarskej Univerzite v Miškolci. Je vedecký sekretár Spolku lekárov v Košiciach a viceprezident Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie. Je ženatý a má dve deti.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
