„...to nie je večnosť, to vydržíš.“
Bernard Pánči sa narodil 12. spetembra 1922 v Bielom Potoku pri Ružomberku ako jeden z deviatich detí. V roku 1931 začal chodiť do ľudovej školy v Ružomberku, potom na gymnázium, kde v roku 1941 zmaturoval. Ešte v júni toho istého roku nastúpil do seminára v Spišskej Kapitule a v roku 1946 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvou zastávkou bolo Oravské Veselé, potom Námestovo, Liptovský Mikuláša a hneď nato PTP, nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí sa nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu. Zaistený bol 13. januára 1958, pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline a následne bol súdený. Dňa 20. júla 1958 zaznel rozsudok – 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady. Pevnú väzbu si odsedel vo Valdiciach u Jičína, kde pracoval ako brúsič skla. Na slobodu bol prepustený až na druhú amnestiu v roku 1962. Následne jeden rok pracoval v Lesostave a potom nastúpil do papierne v Ružomberku ako pomocný skladník. Od 19. marca 1966 bol 21 rokov farárom v Nižných Ružbachoch, neskôr pôsobil v Matiašovciach na Zamagurí, v Močenku a v Spišskej Kapitule.