Josef Nový

„Keď nalietavali cez vojnu Spitfire na kolóny nemecké, tak sme sa na to pozerali – deti. Zbierali sme tie nábojnice potom po nich a z toho sme si ako deti robili ako keby pušky detské, a tak sme sa hrali. Spomínam si, že tam v Zdicích boli odstavené lokomotívy parné a oni práve na ne nalietavali a ako to prestrelilo pancier kotla, tak strašne para šla z toho. Tak to mám v spomienkach zafixované.“

„To už som chodil do školy, tak boli u nás Rusi, lebo sme mali väčší dvor a mali tam odstavené auto, čo mali tie GAZ-y. Ako decko si pamätám, že tam rástli čerešne, a oni si doniesli takú velikánsku detskú vaničku čerešní a do kanistrov, čo mali na benzín, tak to vypláchli vodou a do toho si v krčme načapovali pivo. Jedli tie čerešne a zapíjali to tým pivom. Nikdy im nič nebolo! Takéto spomienky na to! A potom smerom od Plzne išli Američania, tí zas mali tie svoje JEEP-y, tak tie tam mali odstavené. Na pamiatku nám nechali aj konzervy, to bola tá UNRRA, tam napr. mäso bolo, alebo zápalky atď. Tak tých sme mali hromadu, to sme potom ako chlapci, keď sme chodili trampovať, stále ešte mali. A nechali mi na pamiatku veľkú mačetu, ktorá sa zachovala, sestra ju má niekde.“