Karol Mudrák

„Ráno už o piatej bola paľba. Prišli za nami akýsi poručík a ruský partizán a zaviedli nás s guľometmi k jednej ceste. A keď tade pôjdu Nemci, máme na nich spustiť paľbu. Nemci už nešli, ale v tom čase už zajali našich vojakov. Tí, ktorí boli v Krížoch, boli zajatí všetci. My sme ustupovali vyššie do hôr, ťahali sme so sebou tie ťažké guľomety a zbrane. Ale nakoniec poručík povedal, aby sme ho rozobrali, zakopali, a sami si zobrali len nejaké ľahšie zbrane a roztratili sa: ,Kto kde sa môžete podieť, tak choďte. Lebo keď vás stretnú partizáni, zastrelia vás ako utečencov z boja, a keď Nemci, tak ako nepriateľov.' Tak ja som hneď zakričal, že kto je od Trenčína, kde som vtedy býval. Ohlásil sa jeden vojak od Bánoviec nad Bebravou. Tak sme šli spolu. Šli sme sedem dní horami až do Brezna nad Hronom.“