Marta Lihotská, rod. Kobelová

„Zomrel v sobotu alebo nedeľu. Vo štvrtok mal byť pohreb. Tak aby sme sa skontaktovali s ŠtB-ákmi, či nám dovolia odísť na pohreb. Tak ja som tam išla a žiadala som, aby sme na ten pohreb mohli ísť. Povedali, že dobre. Zaplatíme nejaký poplatok a potom prídem v pondelok, že mi povedia. A v pondelok mi povedali, že ma nemôžu pustiť, pretože som bola zatvorená. Tak som povedala, hlavná vec, že zobrali poplatok. A teraz rodičov, ani súrodencov nechcú pustiť na pohreb. Či sa obávajú, že im ublíži ešte aj ako mŕtvy. Oni na to, že nie je isté, že je mŕtvy. Povedala som, že bodaj by mali pravdu, ale žiaľbohu je mŕtvy. Takže na pohreb nás nepustili."

„Mne dali sedem rokov, za to, že som bola v styku s mojím bratom. A za to, že som bola v Nevoľníctve, že sme robili protištátnu činnosť. Za to som dostala sedem rokov. To bolo v Nitre, ale v Bratislave, vlastne v Prahe na Najvyššom súde som dostala o dva roky menej, päť rokov. Ale zatvorili aj môjho otca, tiež za to, že bol v písomnom styku so svojím synom. On dostal myslím jeden a pol roka. Ale mne zobrali v Prahe na Najvyššom súde tie dva roky a dali ich môjmu otcovi. Tak on potom mal tri roky, a ja som dostala päť. Mama nedostala nič, len podmienku a príkaz, že sa nesmie stýkať so synom."