„V tom úzkom zábere slobody sme sa chceli orientovať. V tom to je. Že tá relatívna sloboda pre nás umelcov existovala, ale ono to bolo veľmi ohraničené, malo to svoje mantinely. Takže v tomto sme sa nachádzali alebo chceli nájsť, a to ostatné, to sme museli, pokiaľ sa dalo, rešpektovať. O nič iné nešlo vtedy. Samozrejme, to obmedzenie fungovalo, ale v tom priezore, ktorý nám bol dovolený, sme sa museli nájsť a museli sme sa uplatňovať.“
„Boli to krásne detské roky, i keď boli narušené druhou svetovou vojnou. A tá bola pre našu rodinu dosť krutá. Totiž otec sa zapojil veľmi aktívne do odboja a samozrejme mu na to prišli. Takže jedného dňa, ja sa pamätám, že to bolo to 13. októbra 1944, prišli poňho, ale on sa ešte dokázal skryť, kdesi v nejakom kúte v našom rodinnom dome na povale.“
„To, že nad nami vládli komunisti, to sme teda samozrejme vnímali, pociťovali, ale pokiaľ sa dalo, práve v tej kultúrnej oblasti sme sa rezervovali. Bola to akoby oáza takého tvorivého ducha a dobrej pohody.“
Ivan Letko sa narodil v dedine Farná neďaleko Štúrova v roku 1934, no celé svoje detstvo prežil v Hlohovci. Jeho rodičov počas druhej svetovej vojny niekoľko mesiacov väznili. Dôvodom bola spolupráca s protifašistickým odbojom v roku 1944. Jeho matka na následky väznenia zomrela. Ivan Letko vyštudoval na VŠMU herectvo, neskôr pôsobil 10 rokov v Armádnom divadle v Martine. V roku 1967 sa presťahoval do Bratislavy a začal pôsobiť v divadle Nová scéna, kde hral 44 rokov. Niekoľko desaťročí pracoval aj ako pedagóg na VŠMU. Ivan Letko zomrel 21. januára 2024.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
