Milan Kužela

„Chodilo sa všade, dá sa povedať, že z tých hokejových krajín sme hrávali všade. No bývali tie cestovné doložky. K tomu je tiež jedna perlička. Ja som mal vždy také zlé načasovanie. Prišli sme, myslím, z Fínska a hneď za colnicou sa tie výjazdné doložky odovzdávali vedúcemu. Ja som mu tiež odovzdal, ale za mesiac som bol predvolaný do Prahy, že prečo som mu neodovzdal cestovnú doložku. Povedal som, že rovnako ako všetci som ju odovzdal. Čiže zas bolo niečo také na mňa pripravené. Pravdu povediac, vydržať som vydržal dosť takýchto príkorí.“

„Môj otec bol pôvodne partizán, bol aj postrelený. Otec po vojne tiež vstúpil do strany, ale bol tam asi len tri mesiace, lebo potom zahlásil, že iné sa hovorí a iné sa robí. Tak toto mám asi po ňom. Nevidel som v tom zmysel, hoci sa mali straníci lepšie, tí si mohli povyvádzať, čo chceli. Mnohí na zájazdoch aj kradli, ale všetko sa im to prepáčilo. Ešte ako pionier som bol vylúčený. Mali sme nejakú slávnosť a predtým sme hrali na školskom dvore futbal. Učiteľka mi povedala, že mám špinavé topánky. No nemal som žiadnu vreckovku, tak som si dal dole pioniersku šatku, utrel si topánky a opäť si ju uviazal. Tak som dostal dvojku zo správania za hanobenie červenej šatky.“