„Tú cestu som si vybral sám...“
Milan Krajčovič sa narodil 23. júna 1929 vo Svätom Jure. Vyrastal v nábožensky založenej rodine, už od detstva miništroval v kostole v Liptovskom Mikuláši. Otec sa s mladším bratom presťahoval do Skalice, kam ich na statok Kostelnice onedlho nasledoval aj Milan s matkou. V auguste 1948 sa ako študent prvýkrát pokúsil prekročiť štátnu hranicu pri Dunaji v Petržalke. Spolu s tromi kamarátmi plánovali emigrovať do Rakúska a odtiaľ do Spojených štátov. Ich plány však zmarila pohraničná stráž, ktorá ich prichytila a poslala späť. Ešte v tom istom roku, len o niekoľko týždňov neskôr, sa mu podarilo prejsť hranice cez Mikulov. Dostal sa do Mistelbachu, kde ho opäť zadržali a vypočúvali rakúsky financi. Po výsluchoch v Znojme ho Okresný súd v Mikulove odsúdil na dva roky, uložil mu finančnú pokutu a na niekoľko rokov ho zbavil občianskych práv. Počas výkonu trestu v Brne sa zoznámil s Jaroslavom Burešom, s ktorým sa mu podarilo ujsť smerom k Prostějovu a neskôr aj do Skalice. Dostali sa do Freyungu k americkej posádke, boli prevezení do Passau, niekoľko dní strávili v zbernom tábore v Mníchove a Murnau. Americkí vojaci im výmenou za spoluprácu sľúbili pomoc pri emigrácii do Spojených štátov amerických. Istý čas strávili v Rottenburgu, kde podstúpili výcvik. Ich úlohou bolo vrátiť sa späť do republiky a odovzdať tajné správy prostredníctvom tzv. mŕtvych schránok. Po odhalení bol Milan Krajčovič vyšetrovaný na Pankráci a za velezradu a špionáž bol odsúdený na 24 rokov väzenia. Neskôr ho eskortovali do Olomouca, Opavy, absolvoval tiež pracovné tábory v Jáchymove, dostal sa do tábora Barbora, Vršek a neskôr do tábora Bory v Plzni. Odtiaľ putoval do Ruzyně a v roku 1955 do Leopoldova, kde bol väznený do októbra 1963. Nedotkli sa ho amnestie, no napokon bol prepustený s podmienkou na 10 rokov. Plne rehabilitovaný bol až v roku 1990. Milan Krajčovič zomrel v roku 2008.