Tým ľuďom ale neverte, lebo keď priznáte hoci len jednu jedinú vec, čokoľvek, oni vás donútia povedať ďalšie
Ladislav Kisska sa narodil 21. marca 1929 v Dolných Motešiciach (okres Trenčín). Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku a potom prestúpil na gymnázium v Trenčíne, kde v roku 1948 zmaturoval. Po maturite odišiel študovať lesnícke inžinierstvo do Košíc, avšak v januári 1949 ho zadržala vtedajšia Štátna bezpečnosť (ŠtB). Prežil kruté vyšetrovanie a spolu s ďalšími 62 obžalovanými a 48 odsúdenými osobami bol obvinený z vlastizrady a špionáže v procese Albert Púčik a spol. A. Púčik spolu s Antonom Tunegom tiež pochádzali z Dolných Motešíc a bližšie sa spoznali počas štúdia na trenčianskom gymnáziu. Púčika, Tunegu a Tesára popravili 20. februára 1951 v Bratislave. Každého, kto prišiel do kontaktu s týmito mužmi, preverovala ŠtB a bol trestne stíhaný. Ladislav požičal Púčikovi peniaze, ktoré potreboval na dokončenie štúdia medicíny vo Viedni, keďže na Slovensku študovať nesmel. Tunegovi zasa odovzdal článok s optimistickým a kladným opisom práce študentov na Trati mládeže. Hoci Ladislav nemal v úmysle „škodiť vlasti“, jeho činy neostali nepotrestané. Počas vyšetrovacej väzby sa mu podarilo skontaktovať s Púčikom i s Tunegom, čím dosiahol, že sa výpovede obžalovaných na súde zhodovali a Ladislava z väzenia prepustili. Odišiel do Košíc pokračovať v začatom štúdiu lesného inžinierstva, no obdobie jeho slobody netrvalo dlho. Asi po dvoch mesiacoch ho opätovne zatkli a z dôvodu potreby tzv. socialistickej prevýchovy internovali v Ilavskom tábore nútenej práce a o niečo neskôr v tábore v Hronci, odkiaľ sa mu podarilo utiecť spolu s ďalšími tromi väzňami, jedným Čechom a dvomi Maďarmi. Cez lesy sa dostali do Banskej Bystrice a odtiaľ až do Prahy. Jeho bývalý český spoluväzeň tu mal zariadiť povolenia na odchod do hraničnej oblasti, aby mohli prejsť cez železnú oponu. Český „priateľ“ ale jedného dňa zmizol a Ladislav ho už nikdy viac nevidel. Po tomto nevydarenom pokuse opustiť krajinu sa presunul na Slovensko a istý čas sa ukrýval v horách. Vďaka kontaktom, ktoré zabezpečil jeho otec, sa Ladislavovi podarilo prejsť cez česko-nemeckú hranicu až do nemeckého tábora pre utečencov, kde požiadal o emigračné víza do USA. Spojené štáty však udeľovali emigrantom z Československa víza až po piatich rokoch, preto sa rozhodol odísť do Kanady, kde mal strýka. V roku 1955 získal emigračné víza do Spojených štátov, odišiel do Kalifornie, kde vyštudoval lesníctvo. Napokon sa presťahoval do štátu Idaho, kde mu bolo udelené americké občianstvo a pracoval ako lesník pre štátne orgány. Na Slovensko a vrátil až po Nežnej revolúcii.