Bol som šesťročný chlapec, ktorý niečo zažil, ale si to nepamätá. Ale bol som tam, takže som sa miestami cítil ako hrdina
Ivan Kamenský sa narodil v dedine Lubeník koncom augusta 1941, tesne pred prijatím židovského kódexu, teda značnú časť svojho detstva prežil v úkryte. Jeho otec bol zo 16 súrodencov a ešte pred svadbou žil a pracoval v Banskej Bystrici, kde mal zubnú ambulanciu. Na rozdiel od jeho silne veriacej manželky sa otec síce cítil byť Židom, ale nikdy náboženstvu neveril. Ivanova matka pochádzala z ortodoxnej židovskej rodiny z Lubeníka. Po vojne zistila, že vyše 50 členov jej rodiny sa stratilo v táboroch. Ivan Kamenský sa na začiatku ako malý chlapec ukrýval spolu so svojimi rodičmi v Chyžnom. Neskôr ho ukrýval evanjelický farár. Kvôli pretrvávajúcemu tlaku v dedine sa Ivanov otec ako miestny zubár rozhodol vo februári 1944 požiadať o preloženie do Slavošoviec. Následne boli evakuovaní do úkrytu Kohút, úkryt však bol odhalený a oni boli odvedení gestapom. Blížil sa koniec vojny, Nemci ich nestihli transportovať do táborov, a tak boli zachránení Červenou armádou. Vojna sa podpísala na zdravotnom stave celej jeho rodiny. Po prepustení z nemocnice sa rozhodli presťahovať do Tornale. Aj napriek opakovanému neprijatiu na vysokú školu, kvôli vtedajšiemu politickému režimu, nakoniec úspešne ukončil dve vysoké školy. Stal sa pedagógom a psychológom. V súčasnosti je druhýkrát ženatý a má jednu dcéru a vnuka.