Vladimír Jonáš

„Ako prišli komunisti k moci, vyžadovali, aby sa ľudia navzájom zrádzali a podrážali. To bola ich ideológia. Napríklad tým, že ja som skončil službu v PTP, neskončilo nič. Ja som prišiel a za dva a pol roka už som mal súdne konanie, domovú prehliadku. Všetko mi prehádzali. A býval som už v lesáckom byte. Takže tam nemali čo hľadať. Pozerali popod koberce. Mňa pred Vianocami zobrali z revíru a až na druhý deň večer ma pustili v Handlovej z polície."

„Niektorí boli arogantní. Niektorí sa cítili menejcenní, že sa s nami vôbec rozprávajú. My sme boli pre nich plebs. Nikoho nezaujímalo, že som zmaturoval v lesníckej škole s vyznamenaním. Mňa tam brali ako nulu. A ja som sa aj potom správal ako nula..."

„On nebol vo veliteľskej funkcii, on bol ideový poradca, propaganda. Keď on povedal, kto je nepohodlný, tak pohotovostný oddiel už vedel, čo s takým človekom urobiť. Niektorých vysťahovali preč, niektorých ako napríklad Židov posielali do táborov a niektorých likvidovali. " Takže on dával len ten podklad a vykonávanie robili iní? "Áno"

„Ja som išiel z obchodu a jeden miestny blázon dával na cestu plechový sud zo smetí. Tak som ho zobral a odhodil sud aj jeho. Pýtal som sa ho, či je sprostý. Či sa chce s takým sudom stavať proti tanku. Mohli mu totiž ublížiť. Lebo aj tu strieľali, pri pošte. Tam aj zranili jednu ženu vtedy Rusi. Tiež hádzali po nich..."