„Moji rodičia, dvaja bratia, sestra sú obeťou Hitlera. Ja som sa vydala a tým som sa zachránila. Manžel ma zachránil, lebo bol zubár, a vtedy boli potrební. A to bolo moje šťastie, že sme sa zobrali a prekonala som vojnu.“
„V roku 1942 všetky dievčatá a chlapcov, čo neboli vydaté, od Prešova až do Osvienčimu, na každej zastávke zastal vlak a brali tie dievčatá a chlapcov do vlaku, a tak ich brali do Osvienčimu. Aj mojich bratov a sestru tak odvliekli. A mamku tiež, aj starú mamku. A stará mamka cestou do Osvienčimu vo vlaku umrela. A to moja mamka prežívala. Pri nejakej zastávke, kde zastal vlak, ju vyhodili von oknom, starú mamku.“
Elvíra Weiszová sa narodila 4. augusta 1915 v obci Moravce, okres Krupina. Najskôr študovala na maďarskom gymnáziu v Šahách, potom v štúdiu pokračovala na zdravotnej škole v Revúcej, kde sa vyučila za zubnú techničku. Je židovského pôvodu a počas vojny prežila vďaka manželstvu s Ľudovítom Schwarzom, ktorý mal ako zubár výnimku a označenie HDŽ (hospodársky dôležitý Žid). Všetci ostatní členovia rodiny zahynuli. S manželom ešte počas vojny odišli do Čierneho Balogu, kde žili a spolu pracovali približne 20 rokov. Po návrate do Bratislavy Elvíra ovdovela. Tu pracovala ako zubná technička a druhýkrát sa vydala. Deti nemá, preto po smrti manžela zostala sama. Žila v domove pre seniorov Ohel David. Zomrela 29. júna 2021.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
