Všetkým diktujem, že som sa narodil s vlakmi, ale ani netuším, od koho to mám... asi od dedka, on bol nejaký inšpektor koľajových dráh
Tomáš Votava sa narodil v roku 1965 rodičom pochádzajúcim z Prahy. Blanka a Ferdinand sa prvýkrát stretli v školskej jedálni pražskej vysokej školy, Akademie múzických umění, kde sa mama venovala štúdiu grafiky a otec hre na violončelo. Ich veľká láska bola zavŕšená svadbou v roku 1957 a tiež narodením dvoch chlapcov, Aleša a mladšieho Tomáša. Keďže krátko po svadbe dostal Tomášov otec pracovnú ponuku od Slovenskej filharmónie, bolo už vtedy viac ako pravdepodobné, že bude nasledovať sťahovanie do Bratislavy. V Tomášovej rodine sa rozprávalo po česky a češtinu si osvojil aj on s bratom. Po slovensky sa naučil, až keď mal sedem rokov, avšak pomerne dobrú slovenčinu mal už počas navštevovania materskej škôlky. Prevažnú časť Tomášovho detstva vypĺňali vlaky. Ide o srdcovú záležitosť, koníček, ktorý ho dodnes fascinuje. Po základnej škole sa vďaka tomu rozhodol pre Strednú priemyselnú školu dopravnú v Trnave. Neskôr sa stal výpravcom vlakov, i keď vždy túžil byť rušňovodičom, čo mu kvôli zhoršenému zraku nebolo nikdy umožnené. S tým, že je Čech, nemal nikdy vážny problém. Slovenskou spoločnosťou bol akceptovaný a ako malý chlapec si na žiadne narážky nepamätá. Snáď neskôr, vo vyššom veku si občas vypočul národovecké reči od priaznivcov politickej strany SNS. Tiež si spomína, že musel ísť vybavovať na slovenské úrady tzv. osvedčenie o štátnej príslušnosti. V súčasnosti má Tomáš dve deti a niekoľkomesačnú vnučku. Od vlakov sa odklonil v roku 1994 a stal sa expertom na retuš a skenovanie, čím sa profesionálne zaoberá dodnes. Vlaky stále miluje, ale venuje sa im už len vo voľnom čase, ktorý trávi na webových stránkach s tematikou vlakov alebo na výletoch v rôznych krajinách, ktoré sú plné koľajových mašín.