Ľudovít Volf

„Keď prišla mena peňazí, tak nám zobrali nákladné autá a v Jednote v Námestove ich používali. Vtedy sa založila Jednota a my sme mali štyri nákladné autá, ktoré nám zobrali. A vtedy nám prišlo, že máme zaplatiť daň. Mama povedala: ‚A prečo máme my platiť daň? Veď autá máte vy.‘ Tak potom už od nás nič nežiadali. Ale keď sa nejaké auto predalo, tak raz mame prišlo 80 000 korún. Strýko to chcel zobrať, ale v banke mu peniaze nedali, pretože to bolo napísané na mamu. Tak mama musela ísť do banky, ale peniaze jej hneď pri dverách banky zobral strýko."

„Najviac sme chodili k babke. Mali tam maštaľ, zvieratká, zajace, holuby. Bavilo ma to. Už ako šesťročný som chodil poháňať koňa dedovi. A to viem tak, lebo raz sme s dedom sedeli na medzi. Dedo mal ťapku rumu, dal si štamperlík, vybral tlačenku a nožíkom mi z nej vybral také suché mäso. A ja hovorím dedovi: ‚Dedo, ale veď máme ešte len štyri brázdy, a my tu sedíme na medzi. Musíme orať.’ A dedo mi povedal: ‚Ľudko, nikdy sa nepozeraj na to, koľko máme ešte urobiť, vždy sa teš z toho, koľko sme už urobili.’ Ďalej hovoril: ‚Dnes tu sedíme preto, lebo ty aj kobyla máte šesť rokov.’