Peter Veselovský

No mal som tú možnosť, ešte aj strýkova manželka z Bratislavy mi dokonca mi písala, že za tú medailu aj za tie odohraté zápasy v Košiciach a za celkovú kariéru by som mal mať nárok na, vtedy bolo céčko, to bola najnižšia kategória trénerská, béčko a áčko. Že na tú céčko, že by som mal mať nejak automaticky a že už som mal doma aj papiere, že toto sa urobí, keď prídem do Bratislavy. Asi len papierovo, hovorím tak, ako mi to povedala ona cez telefón, a na béčko som už mal aj doma papiere a potom som sa rozhodol, že nejak nejdem, lebo tu som bol na klube a už keď som ukončil kariéru... A že vlastne trénerské posty sú obsadené, vedúci mužstva sa nemôže stať, v sklade bol ešte nebožtík Zdeno Kosina, tak nebolo miesto. Tak dva roky som si užíval života alebo tri, po kariére asi tri, a nakoniec som sa rozhodol, aj tie úspory sa nejak pomíňali, a nakoniec som sa, človek sa niečím musí živiť, tak som sa rozhodol, že to skúsim. Robil tam sused Marian Repaský, čo tiež dakedy hrával, Jožko Franc dakedy hrával za Košice, Ľubo Hriňák, ktorý hrával za Košice, s nimi som sa tam chvíľu porozprával. Paľo Švárny tam robil, brankár, takže neni to bolo, ešte Pišta Jabcoň, viacerí už tam boli. Tak mi povedali, aké sú tam platové podmienky a tak ďalej, proste čo sa tam robí, tak som sa na to dal. Prešli nejaké dve tri výberové konania, psychotesty, všetko tak jak malo byť a nakoniec ma prijali v marci 2005. A pamätám ešte, to určite pamätám aj ten dátum. 17. marec 2005, som sa stal oficiálne prvýkrát v živote pracujúci človek.

Ako, regióny porovnávať, to je veľmi ľahké. Najlepšie po hokejovej stránke, som sa určite cítil v Košiciach. A keď myslíte, keď si zoberieme zahraničie, tak stopercentne v Plzni. Škoda, že ma vtedy tie Košice neuvoľnili, mal som tam pripravenú po tej sezóne ešte zmluvu na tri roky. Syn tam dokonca chodil, vyštudoval prvý ročník základnej školy, hej. A bolo, to bolo ako prechod, to bolo už po revolúcii v ’94., ako prechod cez železnú oponu, zo socializmu do kapitalizmu, až vtedy som zistil vlastne ako môže nejaký iný klub fungovať a ako funguje klub na Slovensku a ako funguje klub v Čechách. To bolo nebe a dudy, ako Češi hovoria, hej. A po takej tej ľudskej stránke asi najkrajšie zážitky asi z tých prostredí. Mal som veľa času na to, ale to boli z Francúzska. Tam bola za mnou rodina len tri mesiace.