„Otec bol presvedčený, že keď prejdeme na Slovensko, keďže vedel všetko, čo sa deje v Nemecku, tak to nebude také zlé. Tak sme prišli do Bratislavy v tridsiatom deviatom. Začala som chodiť do školy. Otec dostal pozíciu v elektrotechnickom podniku Tungsram. Boli ľudia, ktorí ho chránili preto, lebo bol schopný. On tu prácu mal až do bombardovania Bratislavy. Potom odišiel do povstania a potom už bolo po."
„Otec bol po vojne veľmi známy v elektrotechnických kruhoch. Mal vždy veľmi vysokú pozíciu, len plat nie. Stále ho volali do Anglicka, do Ameriky, do Francie, za riaditeľa do tých výrobných podnikov, ale on nechcel. Lebo on bol masarykovec, on bol Čechoslovák, on to tu mal rád, ale keď videl ten komunizmus, tak povedal: ,Dobre, pôjdeme.´ Mali sme ísť do Štokholmu, lebo tam dostal miesto. Ale deň pred tým ho zabili."
„Všetci si zo mňa strieľali, lebo veď som mala dvanásť rokov. Potom si však prišli kúpiť lístky nemeckí vojaci a ja som bola z toho úplne zničená! Lístky som im predala, ale bola som rada, že som to prežila. Hovorím potom tej panej, že ja už lístky nejdem predávať, lebo oni ma odvedú!"
Maja Šteruská sa narodila do rodiny Lipschützovcov 1. 5. 1933 v Prahe. Po nastolení vojenského režimu Protektorátu Čechy a Morava sa celá rodina presťahovala do Bratislavy, kde Majin otec dostal pracovnú pozíciu v Tungsrame a výnimku „hospodársky dôležitého Žida“. Napriek tomu sa rodina nevyhla dopadu antisemitských zákonov, boli nútení odísť do Utekáča a po páde povstania sa skrývať na lazoch u miestneho obyvateľstva. Našťastie sa im podarilo prežiť a po vojne sa vrátili do Bratislavy, no situácia sa s nastupujúcim komunistickým režimom opäť zhoršila. Majin otec preto naplánoval odchod do zahraničia - do Štokholmu. Ten sa však už uskutočniť nepodarilo, pretože počas poslednej pracovnej cesty Majin otec zomrel za dodnes nevyjasnených okolností. To priviedlo Majinu mamu do stavu depresie a o deti sa až do dospelosti starala otcova sestra Ružena. „Buržoázny“ a židovský pôvod Maji spôsoboval problémy aj pred nástupom na vysokú školu, no nakoniec doštudovala medicínu, vydala sa, mala štyri deti a ostala pracovať v Bratislave.
USC Shoah Foundation Institute Visual History Archive
Paměť národa existuje díky vám.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
