Mária Ševčíková

* 1935

  • „Mali sme slivky po zemi popadané, ale aj zelené, a on ich dával tomu decku, aby jedol tie slivky. A tato mu hovorí: ,Pán Schmidt, načo to tomu dieťaťu dávate? Však to nie je zrelé. Voľačo sa mu stane.´ ,Nech skape, Žid. Nech skape, Žid.´ Tak to povedal.“

  • „On mal dvoch bratov a jednu sestru. Tak mu dali jedného brata, čo mal role, druhého brata aj sestry. Tak to vyskočilo na osem alebo až deväť hektárov. Tak to musel podpísať. Držal mu ruku, aby to podpísal. Lebo on nechcel, zdráhal sa. A potom už bol v družstve.“

  • „Tato im povedal: ,Pán Stern, berú Židov. Hybajte voľakde preč.´ On nevedel, kde išli. Len teda, zobrali sa. A mali sme taký živý plot. Jak izba vnútri bola. Bolo to až po zem. Nebolo tam vidieť nič, také to bolo husté. Tam sa strčili piati. Boli tam dve deti. Ale tak boli naučení, že nesmeli ani skríknuť – nič. Boli tam teda ony, potom omama, potom pani Sternová a pán Stern. Všetci tam sedeli. Takže prišli tí gardisti a hľadali ich. Všetko prezerali a nič. Aj pred tým živým plotom stáli a nevedeli o nich. Ani tato náš o tom nevedel. A oni to vedeli, strčili sa tam dovnútra. Predstavte si tie deti. Keby bolo niektoré z nich len zajajkalo, tak ich nájdu. A hneď v tom prvom, jak brali (prvý transport Židov z Hlohovca, pozn. red.), boli by už bývali dávno na druhom svete.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Hlohovec, 28.07.2017

    (audio)
    délka: 01:27:22
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Veľmi sme trpeli

dobova.jpg (historic)
Mária Ševčíková
zdroj: archív pamätníčky

Mária Ševčíková, rodená Zelenayová, sa narodila v roku 1935 v Hlohovci rodičom Michalovi a Barbore. Išlo o bohatých statkárov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny rozhodli pomôcť svojim známym z Bratislavy. Rodina Sternovcov utekala v tom čase pred prenasledovaním a bombardovaním spoločne s dvoma deťmi a starou mamou. Keďže išlo o Židov, museli sa často skrývať, vždy sa im však podarilo vyviaznuť aj vďaka pomoci od Zelenayovcov. Po vojne rodine Zelenayovcov zobrali pôdu a spravili z nej družstvo, i keď na to nemali nárok. Dokument o znárodnení ich majektu musel otec pamätníčky podpísať násilím. V roku 2009 získali Zelenayovci ocenenie Spravodliví medzi národmi.