Jozef Roth

* 1930

  • „Dostavil som sa, samá šarža, dovolili mi, aby som si sadol. A jeden mi hovorí, či viem, prečo som u pétepákov. Ja reku: ‚Neviem, ja si vždy myslím, že kvôli tomu, že som nemeckej národnosti.‘ ‚Nie!‘ ‚Že sestra ušla do Kanady.‘ ‚Nie!‘ ‚Brat, že žije v západnom Nemecku.‘ ‚Nie!‘ Lebo komunisti vás za každú maličkosť potrestali. Tak potom reku: ‚Neviem, ja som sa ničím neprevinil voči republike a ani trestaný som nebol!‘ ‚Tak my vám ten kádrový posudok prečítame!‘ Ja reku, že: ‚By som prosil, lebo ja sa necítim nijak vinný. Tak začali: ‚Otec bol veľký nacista aj so synom a boli zastrelení partizánmi!‘ Ja reku: ‚Toto nie je možné! Veď otec žije v Kremnici!‘ A že: ‚Kde je brat?‘ Ja: ‚Ten je v západnom Nemecku!‘ Kukali, kukali a že či nemám druhého otca? Ja: ‚To by som musel vedieť, prepánajána, to je lož toto, to nie je pravda, čo je tu napísané!‘ Oni si mysleli, tí, čo v Kremnici robili kádrový posudok, že som syn riaditeľa gymnázia, čo sa volal Rott s dvoma T! Toho zastrelili. Ja som od nich len chcel vedieť, kto mi ten kádrový posudok vystavil. Že to mi nemôžu povedať. Ja som si pomyslel, len, že: ‚Vy banda jedna hnusná,‘ samozrejme som im to nemohol povedať."

  • „Keby ste videli tie kontroly! Keď sme šli späť. Kufre otvorili. Vojaci s vlčiakmi a všetko kontrolovali, úplne všetko prehľadali! Keď sme išli tam, aj keď sme išli späť. Voľačo hrozné, tie kontroly. Vtedy bola rifľovina, to tu nebolo, deti chceli rifle, ďalekohľad som kúpil, dáke tie kalkulačky, a to tam všetko vysypali, to bolo prísne zakázané. Zobrali ma na colnicu, spísali zápisnicu, nezabavili mi to, dali mi to, ale som musel behom 14 dní clo zaplatiť. Žena si myslela, že ma idú zavrieť. Ešte modrý oblek som mal, aj ten chceli zobrať, obrátili ho a tam bolo Makyta Púchov!“

  • „My sme potom, keď partizáni začali vyčíňať, ušli, ako dnes utečenci z Afganistanu a aj odinakiaľ. My sme to prežili, druhú svetovú vojnu, a sme sa odsťahovali do Rakúska, lebo partizáni začali likvidovať nemecké dediny ako Sklené, báli sme sa, lebo mali naplánované všetky nemecké dediny likvidovať. V Rakúsku sme boli, až kým vojna neskončila. Tam sme boli ubytovaní ako dnes tí utečenci v školách."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Kopernica, Slovensko, 10.03.2018

    ()
    délka: 
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

„Nemcov nepotrebujeme, von!“ Takto nás vyhnali!

V zrelšom veku
V zrelšom veku
zdroj: archív pamätníka

Jozef Roth sa narodil 11. 2. 1930 v obci Lúčky pri Kremnici, narodil sa ako šiesty z dvanástich detí. Jeho rodičia boli nemeckej národnosti. V roku 1944 jeho rodina ušla do Rakúska kvôli obavám z partizánskych represálií voči nemeckému obyvateľstvu. Po vojne sa vrátili do rodnej obce, kde museli čeliť nepriateľským náladam obyvateľstva, konfiškácii i možnosti vysídlenia. Na čas tak boli celá rodina sústredení v tábore v Kremnických Baniach. Neskôr sa Jozef spolu s otcom zamestnali na lesnej správe v Kremnici, tunajší riaditeľ Macko sa za nich zaručil, vybavil im provizórne ubytovanie a nakoniec sa nemuseli vysťahovať. V apríli 1951 narukoval do Pomocných technických práporov (PTP) kvôli zámene s jeho skoro menovcom Rottom. Bol tu skoro do konca roku 1953 postupne v Mimoni, Podbeřanoch, Líních u Dobřan, Bechyni pri Českých Budějoviciach a posledné dva týždne strávil v Kolíne. Po návrate z PTP sa vrátil do Lúčok, pracoval v rôznych zamestnaniach, naposledy v Slovenských energetických podnikoch Elektrovod, až do odchodu na dôchodok v roku 1990. V roku 1955 sa oženil, s manželkou Hildegardou žijú dodnes v dedine Kopernica.