„Keď sme sa vrátili z práce, po 14-tej hodine nasledoval obed, potom príprava na poradový výcvik, pochod, pochod so spevom, obraty na mieste a za pochodu. Prípadne politické školenia, kde nám bolo jasne povedané: ,Zbraň vám do ruky nemôžeme dať, pretože by ste ju obrátili proti nám!ʻ Po ťažkej práci sme mali občas poplachové cvičenia. Niekedy len nástup s plnou poľnou, ak to tak možno nazvať. A niekedy to bol aj pochod mimo kasární, dva až tri kilometre chôdze. Ráno samozrejme naspäť do práce."
„Do izby, v ktorej sme spali, prišli Nemci a ubytovali sa. Veliteľ rozdeľoval počet, poprezeral izby, doniesli slamu a na podlahe spali. Ja som spal s otcom, ten však ráno vstal. Jeden z vojakov si potom ľahol ku mne. Neviem, čo to do mňa vošlo, otočil som sa ku stene a nohami som ho zhodil z postele. On sa nahneval, vytiahol bodák a išiel s ním na mňa. Náhodou však prišiel otec, hneď otvoril dvere. To bolo šťastie, pretože inak netuším, čo by mi ten vojak spravil."
„Rodičia, ako som spomínal, mali v malej obci krčmu, obchod a vlastnili asi 7 hektárov pôdy. Raz k nám prišiel jeden pracovník okresného výboru KSS a požiadal nášho otca, či môžu mať v miestnosti schôdzu. Bolo to letné obdobie a prišli k nám mládenci. Chceli si vypiť pivo. Po dlhšom rozmýšľaní som sa rozhodol, že neurobím nič zlé, keď načapujem niekoľko pohárov piva. Vošiel som do miestnosti, kde bola schôdza, a o chvíľu som vyniesol niekoľko pohárov. Toto sa ale súdruhovi z okresu nepáčilo. Počul som, ako sa vyjadril, citujem: ,Spočítame mu to, Bánovce, to je Tisovo hniezdo!ʻ"
Alfonz Petreje sa narodil 29. júla 1929 v Livine. Pochádzal z rodiny, ktorá vlastnila živnosť a hospodárstvo. Počas SNP zažil ako chlapec niekoľko nebezpečných situácií. V roku 1950 úspešne ukončil Učiteľskú akadémiu v Bánovciach nad Bebravou. Od roku 1950 učil na základnej škole v Uhrovci. V roku 1951 sa oženil so Zuzanou Uličnou. V októbri 1951 nastúpil na základnú vojenskú službu, kde bol však na základe vykonštruovaného posudku zaradený k útvarom PTP (pomocné technické prápory). Trestnú vojenskú službu strávil ťažkou prácou v bani Václav (Orlová). V novembri 1953 bol prepustený do civilu. Od roku 1954 nastúpil ako riaditeľ základnej školy v Opatovciach nad Nitrou, kde pôsobil celý svoj pracovný život. V čase dokumentovania žil na dôchodku v Opatovciach nad Nitrou. Alfonz Petreje zomrel 06. decembra 2024.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
