Tri týždne sme sa ukrývali v horách a pivniciach
Stáhnout obrázek
Alžbeta Ošvátová, rodená Hlasicová, sa narodila 10. mája 1935 v Čičmanoch. Jej rodičia sa volali Peter a Irena. Mala ešte o 4 roky mladšiu sestru Irenku. Otec bol podomový obchodník, neskôr pracoval v lese. Mama sa starala o hospodárstvo. Počas druhej svetovej vojny boli Čičmany striedavo obsadené partizánmi a Nemcami. Blízko ich domu sídlil partizánsky štáb a oproti bol zriadený lazaret. Dedinčania pomáhali partizánom, podporovali ich jedlom aj ubytovaním. V júli 1942 z obce odviedli židovskú rodinu krčmára Jozefa Glásela. V decembri 1944 bol nariadený prvý nástup. Za bezpečnosť nemeckých vojakov v dedine sa zaručil farár Štrba. Najväčšia pohroma prišla na konci vojny 6. apríla 1945. Nemci hľadali únikové cesty z Rajeckej doliny a vyslali do dediny postupne tri hliadky. Miestni ich zlikvidovali. Do dediny prišli tanky s mínometmi a Čičmany vypálili. Alžbeta sa s mamou, sestrou a krstnými rodičmi skrývali v hore, v pivniciach a v bunkroch. Otec bol nezvestný, s ostatnými chlapmi išiel zarubovať prístupové cesty do dediny. Nemci odviedli 65 mužov do koncentračného tábora do Mühlbergu. Tri týždne prežili v zime, snehu a strachu o vlastné životy v horách a v pivniciach. Neskôr prišli do už oslobodeného Gápla, kde sa o nich starali miestni a sovietski vojaci. Otec koncom apríla prišiel pre rodinu a vrátili sa do Čičman. Ich príbytku sa nič nestalo. Približne 100 domov a hospodárskych budov zhorelo a 500 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Čičmanci odišli do pôvodne nemeckých dedín, ktoré museli Nemci opustiť. Alžbetini starí rodičia odišli do Mostu na Ostrove. Alžbeta taktiež odišla do Mostu, ale do školy. Po štyroch rokoch sa vrátila a zamestnala sa. Pracovala v Slovene v Rajci. Vydala sa a mala tri deti. Tam prežila aj vpád vojsk Varšavskej zmluvy, aj nežnú revolúciu a tiež rozdelenie republiky. Dodnes žije v Rajci a píše rodinnú kroniku.
