Ivan Novotný

„Mali prax z 1968 roku, kedy sa niečo podobné dialo na školách, a vedeli, čo bude sa diať v ktorý deň. Na tretí deň okupačných stávok sa odohrávalo také divadlo, že pred školami začali chodili autobusy s plne naloženými milicionármi. Približne v tom čase začali aj prvé provokačné telefonáty typu: ,Počujte, opusťte školu, idú na vás ozbrojení milicionári. Budú vás likvidovať.´ Po takomto telefonáte vám do smiechu nebude. Zvolali sme stretnutie, oboznámil som ich o telefonáte. Po treťom dni ľudia nespali a začala psychika inak fungovať ako za normálnych okolností. Ľudia začali robiť chaos. Určitý počet ľudí zo školy odišiel s výhovorkami: ,Počuj Ivan, tu je to v poriadku, ja idem robiť revolúciu ku nám na dedinu´. Alebo: ,Ivan, ideme sa za vás modliť na internát, to má väčší význam,´ povedali praktizujúci kresťania. Určitý počet ľudí zo školy odišiel, ale nemohli sme im to vyčítať."

„Išiel som už po neviem koľkýkrát, asi piatykrát, na talentové skúšky do Prahy." „Vedeli ste vtedy, že to kvôli vášmu otcovi Vás nechcú prijať?" „Ja som si to vtedy neuvedomoval. Veľa vecí vo vašom živote vám dôjde až neskôr. Keby som vtedy videl svoje kádrové materiály, hneď by mi to došlo. Mne bolo jasné, že môj otec bol nepriateľ socializmu. Pretože sa o nich raz vyjadril, že sú „kurvy". Zažil som na jedných talentových skúškach, že som odovzdal veci a mi chalani hovorili: ,Ivan, ty to máš perfektné, ty už si teraz prijatý. Ale čo my?´. Samozrejme nebol som prijatý, pretože prvoradé boli kádrové materiály. Sekundárne bolo, akú kvalitu práce za sebou zanecháte. Ešte aj naposledy som dostal vyrozumenie z talentových skúšok, že som neprijatý. Napísal som odvolanie, na ktoré ma potom prijali. V roku 1986 som začal študovať na Vysokej umeleckopriemyslovej škole v Prahe."