Kyra Munk Matuštík

„Toto si tak veľmi pamätám, že som pociťovala aj ja v moje mladosti, aj počas školy, že som iná, že nie som Slovák. Napr. v Budapešti sa ma na vysokej škole pýtali, že či som Slovenka alebo Maďarka alebo Češka, ale ja sa cítim na území bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie ako doma, ovládam niekoľko jazykov a ja nemám ani nechcem mať žiadne také vyhranené nacionalistické názory, pretože proste... Napríklad v Budapešti, keď som študovala, počula som „Má vlast“, tak ma to ťahalo domov. Jednoducho ja sa nedefinujem, hoci mám slovenský pas, ja sa nedefinujem. Moja mama nikdy ma nevyučovala k nejakej neznášanlivosti alebo nebodaj k nejakej nenávisti k iným národom alebo národnosti, náboženstvám. Jednoducho sa to tak vyformovalo, že ja som to tak cítila, že niečo tu nie je v poriadku. Tá nenávisť nevedie k ničomu, práve naopak.“ 00:26:30 – 00:28:10 - Mama Kyru od detstva viedla k tolerancii národností a náboženstva

„Nikde nič nebolo dostať, obchody poloprázdne, všade samá šeď a proste zháňali ste nejaké bony do Tuzexu a nemohli ste byť ani v synagóge ani v kostole, lebo okamžite vám hrozilo nejaký vyhadzov z práce alebo zlý kádrový posudok. Mne to nemusel nikto vysvetľovať, to sa tak žilo proste. Je to morálna otázka, etická otázka. Či niekto má chrbtovú kosť alebo nemá. Ja si neviem predstaviť, že by som vliezla do komunistickej strany alebo prisluhovala totalitnému režimu len preto, aby som sa dostala na vysokú školu alebo nebodaj dostala nejakú významnú pozíciu. Je mi to proste z duše odporné. A to som vtedy aj tým eštebákom povedala na výsluchoch, neviem, či boli tri alebo štyri, že jednoducho moje telo môžu zničil alebo môžu si ho zobrať, ale moju dušu nikdy nezoberú. A teda opakujem, nikto ma k tomu nikdy neučil, jednoducho, pripadalo mi to prirodzené, má sa hovoriť pravda.“ 01:20:50 – 01:22:14 – Pre Kyru je otázka charakteru a etiky zásadná