V mizérii doby sa našli ľudia, v ktorých ani krutosť režimu nezabila ľudskosť
Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929 v zmiešanom manželstve židovského otca, zverolekára, a kresťanskej matky, Češky. Detstvo prežila v Handlovej. Po zhoršení politickej situácie v tridsiatych rokoch strávila dva roky u matkiných sestier v Brne, kde zažila nemeckú okupáciu. Po návrate sa rodina usadila v Močenku pri Nitre, otec dostal umiestnenie zverolekára, Eva nastúpila do cirkevnej meštianky. Rodina sa vyhla prvej vlne transportov. Pretože Evin otec bol tzv. hospodársky dôležitý žid, mohol pracovať. Po vypuknutí povstania všetky výnimky prestali platiť a rodina sa ocitla v priamom ohrození. Útočisko našli v rodine sudetského Nemca Henricha Konráda a jeho manželky Terky Mosnákovej. Rodina s dvoma deťmi im prepustila svoju spálňu, kde sa skrývali sedem mesiacov. Keď tam už nebolo možné zostať, úkryt našli v kukuričnom poli. Pomáhal im Terkin brat Vlado Mosnák, aktívny v odboji. Začiatkom roka 1945 ho za odbojovú činnosť zatklo gestapo, deportovali ho do Mauthausenu. Po oslobodení a Vladovom návrate sa Eva s Vladom zosobášili, narodili sa synovia Vladimír a Fedor. V 50. rokoch sa Vlado stal obeťou vykonštruovaného procesu, bol odsúdený na rok v Jáchymove. Po absolvovaní trestu bol amnestovaný, neskôr rehabilitovaný. Eva sa za otvorené odsúdenie sovietskej okupácie v roku 1968 stretla s degradáciou a šikanovaním na pracovisku. Dnes sa venuje pomoci obetiam holokaustu, vedie seniorský klub preživších.