Petra Mendrošová

* 1933

  • „Nás chceli zo Slovenska dať preč, pretože sme boli ,nekvalitný personál‛. Tak nás odviezli do fabriky v Šumperku. A vedľa bol bývalý tábor alebo nemecký koncentrák. Bolo to v poli a ohradené drôtmi. A budovy také ako v Osvienčime, dlhé baraky."

  • „Vyriešili to tak, že medzitým nás obsadili. V noci nás prepadli. Zase prišla polícia dookola. Akurát prišli sestry z fabriky domov pred polnocou. Zrazu jedna sestrička zazvonila na zvonec pri bráne. Rýchlo sme sa prebrali zo spánku, že sme obsadené. Začalo búchanie a výzvy otvoriť. V neobývaných barakoch už boli medzitým rozmiestnení príslušníci SNB zo všetkých strán, takže nás videli, ako sa v panike obliekame. Vtrhli k nám a chceli tu chodiť. Či nemáme zbrane, letáky alebo protištátne materiály. Sestričky však povedali, že ich nepustia samých chodiť po izbách. Tak chodili s nimi, aby nám niečo nepodstrčili. Pretože tak to robili, že niečo podstrčili a potom mali príčinu. Vtedy aj zatvorili niekoľko sestier."

  • „Ešte pred frontom, než začalo Povstanie, prechádzali cez našu dedinu zajatci. Nemci ich hnali. Pamätám si, ako ich nahnali na jeden dvor, kde bola veľká kopa hnoja. Ako deti sme videli, hoci nás odháňali všetkých, tých ľudí skutočne otrhaných, polonahých v drevákoch, ako boli na tom hnojisku, z ktorého išlo aspoň trochu tepla."

  • „Boli tajní všade. Ja som išla do Ružomberka a videla som, že ma sledujú, kam idem." (MR: „Boli takí priehľadní?") „Áno, to už bolo vidieť. Tak som vošla do jedného obchodu. Zaparkovala som auto na parkovisku a videla som, že ma sleduje. Tak som šla, kúpila som si tam nite a niesla som ich. Pozrela som sa na neho, aby vedel, že ho dobre vidím. Lebo v Ružomberku sme mali tiež sestry, ktoré boli tajne vysvätené."

  • „Večer sa vrátila provinciálna sestra a ráno sme už boli obsadené z 28. na 29. augusta. Prišli do brány, milícia s puškami a bajonetmi. Do každých dverí sa postavili a kázali nám sa rýchlo pobaliť, pretože o 9:00 sa už odchádza. Potom sestry žiadali, že to musí byť až o 11:00, pretože nie je možné takto narýchlo sa za hodinu pobaliť. Nevedeli sme, kde ideme. Boli sme ešte mladé, tak si hovoríme, že načo sa baliť, pretože nám to aj tak všetko zoberú. Asi nás na Sibír vyvezú. Boli sme aj na to pripravené. Potom však prišli autobusy aj nákladné autá. Nastúpili sme a nevedeli, kam ideme. A zaviezli nás do Kláštora pod Znievom. Tam bol sústreďovací kláštor."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Žilina, 11.09.2016

    (audio)
    délka: 01:50:25
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nech tento národ nikdy nestratí svoju vieru. Len s ňou môže prežiť úskalia každej doby!

sr. Petra Mendrošová - dobová fotografia (50-te roky)
sr. Petra Mendrošová - dobová fotografia (50-te roky)
zdroj: z archívu pamätníčky

Petra Mendrošová sa narodila ako Mária Mendrošová 26. marca 1933. Detstvo prežila ako dieťa zo skromnej poľnohospodársky pracujúcej rodiny v Lučivnej. Pochádzala z 5 detí. Ako dieťa bola svedkom lokálnych udalostí z obdobia SNP a prechodu frontu na sklonku 2. svetovej vojny. Absolvovala ľudovú školu v Lučivnej, nasledovanú meštianskou školou vo Svite. Počas návštevy mariánskej púte v Levoči sa rozhodla zasvätiť svoj život rehoľnej službe. V septembri roku 1948 nastupuje do rehoľnej meštianskej školy v Žiline ako čakateľka na vstup do Kongregácie školských sestier sv. Františka z Assisi. Počas zásahu štátnej moci proti ženským reholiam, známeho ako Akcia „R“, bola spolu s ostatnými sestrami dňa 29. augusta 1950 zadržaná a deportovaná do sústreďovacieho tábora v Kláštore pod Znievom. Tu tajne zložila rehoľné sľuby a prijala meno Petra. V októbri roku 1950 bola premiestnená do mestečka Šumperk v Čechách, kde bývala v priestoroch bývalého nemeckého tábora pre vojnových zajatcov. Bola nasadená na nútené práce pre štátny podnik Moravolen, ktorý sa zaoberal praním a spracovaním ľanu a bavlny. V roku 1954 bola premiestnená na sociálnu pracovnú činnosť pre dôchodcovský ústav obce Mnichov v okrese Vrbno pod Pradědem. Od roku 1961 umiestnená na prácu s postihnutými deťmi v ústave sociálnej starostlivosti v Hlučíne, kde pracovala až do svojho dôchodkového veku v roku 1990. Po zmene režimu pomáhala obnoviť fungovanie Kongregácie školských sestier sv. Františka v priestoroch Katolíckeho domu v Žiline. Takisto sa podieľala na vybudovaní žilinského Gymnázia sv. Františka z Assisi. Sr. Petra Mendrošová žije dodnes rehoľným dôchodkovým životom.