Karol Maník

„Tak som si povedal: ,Pustím sa do toho s tým Palkovičom.‘ No tak on potom prišiel na odpust, povedal, že zistil, že aj keď išiel zmeniť vysielanie na Cemjatej a vysielal z Cemjaty, zistil, že ho sledujú, že vedia, že tam je niekde vysielačka. Lenže nemohli presne, lebo vysielal len pár minút a potom zas inde, zase na Cemjate a to už od Cemjaty bolo ďaleko, zas sa im to stratilo, nevedeli. No a on potom hovorí: ,Karolko, už sme boli spojení, ja by som na baterku chcel vysielať z tej dediny.‘ No a on, ako sme tam vtedy boli, to bolo v auguste, takže bolo pekné počasie a deň bol ešte dlhší, tak pochodil po záhrade, záhrada je dosť veľká. No a potom, tak ako sme išli, tak si všimol, že sú tam dvere do pivnice, tak dolu sa išlo. Povedal som mu: ,Tam je pivnica.‘ ,Môžeme sa tam pozrieť?‘ ,Nech sa páči.‘ No a potom sa pozreli, no a hovorí: ,Karolko, tu odtiaľ by bol krásne vysielanie. Na baterku. A nás by hneď nemohli doraziť.‘“

„Čo ma k tomu tak najviac viedlo, že som s tým súhlasil, neviem, v ktorom roku to bolo - po fronte, v štyridsiatom šiestom, alebo v piatom už... Lebo tam boli debaty, jak teraz kňazov ,odonačiť‘. Farskú faru, kňaza, bola tam debata, že založiť družstvo, cirkevné majetky, cirkevné role, farské role, toto všetko znárodniť a ako by všetko malo vypadať. Budúcnosť. To boli komunisti. No a toto mi prišlo, ako keby bol ten čas, že by ja som proti komunistom tým začal. ,Choď mladý, ale odmlada!‘ Lebo nemôžem s tým súhlasiť.“

„Tak som mu povedal, keď tam bol, že nábytok sa mi trafil, dobrý nábytok, leštený a z tvrdého dreva, ale že nemáme toľko peňazí. A on ochotne povedal: ,Ja vám s tým pomôžem.‘ A dal nám na ten nábytok desaťtisíc. Takže, keď som prišiel naspäť z tej dovolenky, tak som tam zašiel a ten nábytok vyplatil, a už som spomínal, že vojaci mi ochotne pomohli to auto zohnať a všetko tam nakladať, skrine sme rozobrali, no a poslal som ho. Lenže už ten nábytok, ako došiel domov, už eštebáci vzali. Že už manželka ho ako ešte doviezla, ale už nič, bo už oni zaonačeli a musela kúpiť zas znova za desaťtisíc. No a tým už som bol aj podozrivý. Som bol na šichte a tam ma zaistili.“