Štefan Maďar

„V Jáchymove som bol na Rovnosti a na Svornosti. Keď sme šli pracovať do bane, tak sme sa všetci museli držať za lano a za ruky a dvesto metrov to bolo približne z tábora. A kto sa nedržal lana alebo chcel ujsť, tak sa mu vyhrážali, že ho zastrelia. Takže sa tam nedalo nič robiť.“

„Ako sme išli popri Dunaji, tak som povedal kamarátovi, nech sa drží vody, aby sme ju stále mali na očiach. A tak sme išli aj v noci, prespali sme v sene a ráno sme zas pokračovali smerom na Bruck. Ani sme nevedeli, kam presne ideme. Ale potom sme boli prekvapení, že nás Rakúšania zobrali. Naraz niekto zakričal: ,Halt! Legitimation!´ a už sme boli hotoví. Potom nás naložili a autom nás odviezli do nejakého mesta. Tam sme boli tri dni a povedali nám, že nás odvezú do Bratislavy. ,Ó, svätá Mária!´ Koľko bitiek som v Bratislave dostal. Každý večer, keď sa zotmelo, tak sa začalo vyšetrovanie. A bolo tam otvorené okno a traja ma vyšetrovali. Si ma podávali z ruky do ruky a tak ma mlátili. A ja už som nemohol vydržať a hovoril som si, že ja tuším vyskočím z toho okna. Avšak som si to rozmyslel a nevyskočil som. Ale denno-denne ma mlátili, väčšinu v noci.“