Zora Lichnerová

„To bolo nesprávne, čo sa s tými Židmi robilo, čo to ten Hitler vymyslel. Jedna pani bývala u nás. Náš príbuzný telefonoval môjmu oteckovi, že pozná jednu známu, ktorá je ohrozená, že ju Nemci budú prenasledovať, aby jej nejak pomohol. Tak môj otec súhlasil, tak tá pani Židovka prišla na evanjelickú faru a bývala u nás. My sme jej hovorili Tante, hoci to naša Tante nebola, to bola cudzia osoba. Potom išla k nejakej inej rodine. Keď prišla ku nám na faru, v tom čase, keď boli Židia prenasledovaní, prišla aj so synom asi šesťročným a môj otec dal toho chlapčeka do jednej domácnosti na kopanice, kde to mal ten chlapček bezpečné, aby sa im v čase toho prenasledovania nič nestalo.“

„Oteckovi hrozilo, že ho zatknú v 51. roku. Dozvedel sa, že ho ktosi udal, že káže proti komunistom, tak v roku 1951 rýchlo odišiel z Brezovej do Bratislavy. V kostole sa proti komunistom nekáže, tam sa kážu iné veci a on kázal to, čo podľa svojho presvedčnia považoval za správne. Biblia bola pre neho základ učenia.“  

„Jój, keď prišli Rusi, to už Nemci odišli. Boli u nás na fare Nemci. Keď prišiel front a Nemci odišli, veľmi sme sa tešili a cez okno sme sa dívali ako bežia na druhú stranu kopca. Rusi sa potom u nás usadili, mali sme veľký dvor, varili si tam.“