Emil Letko

20:23 – 22:20 "Prišiel 30.november v roku 1944. Bolo to vo štvrtok. Pochmúrne počasie. So susedom som bol v ten deň na pstruhov. Bolo pol štvrtej poobede a pobrali sme sa domov kŕmiť zvieratá. Len čo som prišiel domov, veľká streľba bola. Plná dedina bola Nemcov a všetkých nás vyháňali von. Chlapov pred kostol, deti, starcov, baby a ženy do hornej školy. Všetkých, v chalupe nikto nesmel zostať. Ja som mal len 11 rokov, no neviem akým spôsobom som sa zatúlal medzi tých chlapov pred kostol. Tam sme stáli v štvorstupe. Asi za pol hodinu v hornej škole starci a ženy aj kamaráti starší odo mňa aj o dva roky išli okolo a že idú domov. Boli sme obrátení chrbtom ku kostolu a bolo tam veľa zbraní a myslel som si, že nás budú strieľať. Keď sa zvečerilo a zotmelo, chodil okolo nás Nemec s baterkou a svietil nám do očí. Chytil ma za golier, po nemecky zahrešil a vysotil ma von. Tak som s plačom utekal domov. Prišiel som domov a našiel som plnú chalupu Nemcov. Už si varili zemiaky a robili si večeru."

16:22 – 17:33 "Začiatky druhej svetovej vojny sme poriadne ani nevnímali, pomáhal som otcovi na statku ani ma to moc nezaujímalo. Až keď prišlo obdobie 29.augusta 1944, to si veľmi dobre pamätám, kedy začalo Slovenské národné povstanie. My sme mali veľa rolí, takže u nás bola postavená mláťačka a celý deň sme mlátili. Ja ako taký 11 ročný som nosil vrecia. Vtedy sa o tom začalo tak viac rozprávať, ale ani vtedy ma to veľmi nezaujímalo. Začali sa spomínať partizáni. Ja som však mal svoju robotu pri otcovi na roliach."