„Tak ako fašizmus, aj komunizmus by mal zmiznúť. Zo zeme vôbec. Ľudia by mali žiť ako ľudia.“
Emil Lábus sa narodil 23. 4. 1932 v Spišskej Belej. Otec, rodený Nemec, bol murárom, matka bola Slovenka. Po matkinom otcovi zdedila rodina malé hospodárstvo. Ako 18-ročný mladík Emil spolu s ďalšími kamarátmi roznášal letáky s výzvou nevoliť komunistov, za čo ho v roku 1950 zaistila Štátna bezpečnosť. V súdnom procese spolu s pätnástimi spoluobžalovanými navrhovali štyrom mladým ľuďom tresty smrti. Emila za velezradu odsúdili na 5 rokov väzenia a poslali na nútené práce do tábora v Jáchymove. Kvôli pracovnému úrazu v tábore sa dostal do väzenskej nemocnice, kde sa stretol s lekárom židovského pôvodu, profesorom Kochom. Prepustený bol v roku 1956. Počas zaistenia i väzenia musel Emil Lábus čeliť napriek mladému veku krutému vypočúvaniu a bitiu, na ktoré má dodnes veľmi trpké spomienky.