Byť umelcom je ťažké, ale tvorivý môže byť každý
Eva Králiková, rodená Tóthová, sa narodila v roku 1937 v Petržalke rodičom maďarskej národnosti, ktorí pochádzali z dedín v okolí Galanty. Ešte ako veľmi malá zažila turbulencie dejín, keď musela s rodičmi opustiť Petržalku, ktorá pripadla Nemecku a ujsť do Budapešti. Aj odtiaľ ich vojnová vrava vyhnala. Po druhýkrát prišli o podnik, ktorý vybudovali a usadili sa v Galante. Eva tu zažila otcovo zatknutie, letecké boje aj príchod nemeckej i sovietskej armády. Z rozprávania rodičov bola dobre oboznámená s osudmi širšej rodiny, ktorú výrazne zasiahlo aj povojnové uzavretie hraníc s Maďarskom a nútené presídľovanie obyvateľstva. Už na základnej škole začala prejavovať umelecké vlohy, ktoré naplno rozvinula na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde bola súčasťou silnej generácie Juraja Jakubiska, Eliáša Havettu a Milana Sládka. S ohľadom na rodičov aj budúceho manžela sa po štúdiu vrátila do Galanty, kde pracovala ako fotografka. Ani po založení rodiny sa nevzdala umenia. Stala sa zakladateľkou výtvarného odboru pri Ľudovej škole umenia, ktorú viedla až do prelomu 80. a 90. rokov. Po odchode do dôchodku sa opäť naplno začala venovať tvorbe, predovšetkým maľovaniu. Založila prehliadku Galantská paleta.