Ako dcéra českého podnikateľa s drogériou som nemohla študovať, čo chcela
Stáhnout obrázek
Dagmar Kollárová pochádza z rodiny malých podnikateľov. Dnes by sme jej otca nazvali živnostníkom. Volal sa Alois Pohlreich a pochádzal z malého mesta Polná pri Jihlave na Morave. Jeho otec tam mal mäsiarstvo. Dagmarin otec Alois sa vyučil za drogistu a v roku 1936 prišiel podnikať do Banskej Štiavnice. Bol šikovný a úspešný obchodník a miestni ho považovali za konkurenciu. Jej mama Mária, rodená Hynková, tiež pochádzala z Moravy od Vyškova. Doma bola učiteľka, ale v Banskej Štiavnici neučila, lebo bola Češka. Preto bola ženou v domácnosti. Dobré časy za medzivojnovej ČSR sa pre Aloisa skončili po vzniku vojnovej Slovenskej republiky v roku 1939. Vtedajší režim Čechov vyháňal a posielal ich späť do Protektorátu Čechy a Morava. Jeho nevyhnali, lebo Banská Štiavnica bola multikultúrne mesto a bolo tam aj niekoľko Čechov na významných postoch, ako boli napríklad riaditelia škôl. Ale nový režim mu škodil. Musel napríklad predávať tovar za veľkoobchodné ceny, takže nič nezarobil. Cez vojnu Dagmarin otec pomáhal partizánom a raz skončil aj v cele smrti, odkiaľ sa dostal len šťastnou náhodou. Po nástupe komunistov k moci mu obchod s drogériou znárodnili. Vtedy mal na sklade tovar za 4,5 milióna korún. Ako dieťa živnostníka a triedneho nepriateľa si nemohla pamätníčka veľmi vyberať, kam pôjde na strednú školu. Jej otec mal v meste veľa priateľov, tak jej vybavil aspoň chemickú priemyslovku. V roku 1957 skončila Chemickú priemyslovku a dostala pracovnú umiestnenku do Žiaru na Hronom do Závodu SNP. Keď sa na jeseň v roku 1989 začali demonštrácie proti komunistickému režimu, pamätníčka si povedala, že sa to dalo čakať. Rozpad Československa vnímala negatívne, keďže jej rodičia boli Česi a časť ich rodiny žila v Čechách. Dnes žije na dôchodku v Lutile pri Žiari nad Hronom.
