Asi po štnástich dňoch sme spolu s Miroslavom Krejčím prešli na stranu červenej armády k 24. tankovej a kozáckeho zboru, ktorému velil generál Kyrijčenko. S toutou jednotkou som sa dostal cez Melitopoľ do Juskula, kde som bol ranený. Odoslaný som bol do poľnej nemocnice v Melitopole. Bolo to koncom septembra, keď do nemocnice prišiel Marek Čulen, ktorý nám vysvetlil, že v Rusku je vytvorená československá jednotka a bolo by správne keby sme sa k nej prihlásili. To som spravil bez rozmýšľania. Asi v polovici októbra sme dostali ruskú komnadírovku do mestečka Jefremov, asi tristo kilometrov od Moskvy. Až po príchode sme sa dozvedeli od predsedu miestneho sovietu, Kuruľova, že budeme pripravovať ubikácie pre vojakov, ktorí prešli pri Taskánii Novej na stranu červenej Armády a v Jefremove bude vytvorená československá nová jednotka.
Bol som zaradený na štábe protitankového oddielu a náčelníkovi štábu kapitánovi Brožíkovi ako styčný orgán. Velenie protitankového oddielu bolo nasledovné. Veliteľ oddielu štábny kapitán Ivan Pazderka, náčelník štábu kapitán Václav Brožík, veliteľ prvej batérie Milan Krajec, druhej batérie nadporučík Štefan Ledník, tretej batérie nadporučík Jozef Žilka, veliteľ roty protitankových pušiek nadporučík Esnest Sámel, veliteľ veliteľskej batérie podporučík Štefan Ozával. V útočnom pásme na Dukle bol náš oddiel po batériach pridelený k peším práporom, k prvému, druhému a tretiemu, týmto zaradeným nastal veľký problém v zásobovaní muníciou. I dnes s pocitom hrdosti spomínam na veliteľa štábneho kapitána Pazderku, náčelníka štábu kapitána Brožíka za dôveru, ktorí ma s rodným Škodom Karolom poverili túto úlohu zabezpečiť. Podľa veliteľa štábneho kapitána Pazderku sme túto úlohu zvládli na výbornú, palebné postavenie jednotlivých protitankových batérii boli zásobované muníciou plynule i keď sme obaja utržili nejaké to zranenie. Za túto činnosť sme boli vyznamenaný medajlou Za chrabrost.
Na Ďumbieri sme sa stretli s partizánskou jednotkou J. V. Stalina, ktorej velil hrdina Sovietskeho zväzu, kapitán Jegorov. Keď zistil, že som rodák z Liptova poveril ma spravodajskou činnosťou v priestore Kráľová Lehota - Partizánska Ľupča. Úlohy, ktoré som mal zabezpečovať boli získavanie potravín, šatstva, ale hlavne organizovanie zdravotného zabezpečenia, či už liekov alebo umiestňovania ťažko ranených v zdravotníckych zariadeniach a naopak po vyliečení ich prešikúvať späť k partizánskej jednotke. Hovoriť, čo i len zhruba o plnení tejto úlohy by znamenalo načrieť druhú, samostatnú kapitolu. Myslím si, že bude stačiť, keď vyjadrím poďakovanie za pomoc niektorým obyvateľom Liptova.
Ján Iľanovský sa narodil 21. apríla 1922. Tri triedy meštianskej školy vychodil v ptovskom Mikuláši a následne sa vyučil za inštalatéra - kurenára. Túto prácu vykonával až do 1. októbra 1942, kedy nastúpil na základnú vojenskú službu v Liptovskom Mikuláši. Bol pridelený k zálohe rýchlej divízie slovenskej armády na východný front. Dostal sa až na úpätie Kaukazu. Už po štrnástich dňoch bojov prešiel na stranu sovietov a neskôr sa pripojil k vznikajúcim československým odbojovým jednotkám. V Jefremove absolvoval školenie paradesant. Mladých mužov školil k výsadkárstvu. V mimoriadne zložitých podmienkach nedošlo počas skúšok zoskokov k žiadnym vážnym poraneniam. Bol prevelený na podvesné systémy lietadiel. S postupom východného frontu na západ sa dostal k bojom pri oslobodzovaní Dukly, kde si plnil úlohu zásobovača. Nasadili ho pri oslobodzovaní Malohontu v okolí Tisovca a Podbrezovej. Tu ho vinou nedisciplinovaného veliteľa pešieho práporu zajali nacisti. Spolupracoval s viacerými partizánskymi skupinami. Veliteľ jednotky J. V. Stalina mu pri Ďumbiery pridelil úlohu spravodajskou činnosťou v východnej oblasti Nízkych Tatier - od Kraľovskej Lehoty po Partizánsku Ľupču. Zabezpečoval potraviny, odev, lieh a lekársku starostlivosť pre ranených. Bojoval pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša a oslobodzovacieho pochodu na Prahu. Je nositeľom niekoľkých deiatok vyznamenaní. Vo veku 92 rokov ho prezident Slovenskej republiky povýšil na hodnosť brigádneho generála vo výslužbe.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
