Vladimír Hopka

„Ako sme boli prvýkrát v tých Brémach, to bolo tuším v šesťdesiatom prvom, bol za mnou jeden plavec, ktorý bol na ministerstve vnútra. Tak ma zavolali na Februárku a poučili ma, že mám bedlivo pozorovať, čo tam robí armáda. Samozrejme tam boli aj Američania. A keď som sa vrátil, tak ma zavolali, čo som videl. Ja, veľmi hrdý, ako sme cestovali do Brém, tak samozrejme sme boli pyšní, sme boli v teplákoch, mali sme ČSSR či ČSFR, také niečo bolo. No a keďže to bolo v noci, tak som išiel po vlaku, kde by som mohol spať. Tak som otvoril jedno kupé, kde bol jediný človek, americký vojak a černoch. Dnes mi je jasné, prečo tam bol sám. Nepovedali sme pol slova, ja som si tam ľahol a spal. A potom som pozeral cez okno a raz, ako išiel vlak, pred rampami stál americký džíp. Keď sme sa vrátili, toto som zreferoval na Februárke a tým to aj skončilo. Takže možno na základe tohto som aj niekde v nejakých spisoch zavedený ako agent. Je to humorka, ale aj to mohlo mať vážne dôsledky."

„Vrchnosť zrejme rozhodla a tréner môj, Oto Urban, ich zrejme prehovoril, že by nebolo zlé pokúsiť sa o európsky rekord na sto metrov motýlik. Ja som už tesne nad minútu zaplával tam v tých Brémach, 1:00:3. Aj v Gottwaldove v štafete som to zaplával, tak zrejme rozhodli, že by som sa mohol pokúsiť o európsky rekord na sto metrov. V Československu päťdesiatmetrový krytý bazén nebol, takže pripadalo do úvahy najbližšie Lipsko, tam už bol päťdesiatmetrový bazén. Tak tam sme išli vyslovene sólovo s mojím trénerom Urbanom a cieľom pokúsiť sa zaplávať ten európsky rekord. Cestovali sme samozrejme len dvaja, cestovalo sa v noci, to znamená, že som sa nejako nevyspal. Nemci nás privítali takou stravou, ako je známa — Eintopf, že v polievke lyžica stojí. No a po takejto noci a po takejto strave na druhý deň bol vložený pretek. Oni to mali ako mládežnícke preteky, takže to bolo oficiálne. Tam som ostal 1:01:6, tak nejako. Tesne pod 1:02. Ja som si z toho ale nejakú ťažkú hlavu nerobil, no nezaplával som. Tak ma nahnali potom ešte na druhý deň, zase to bol vložený pretek, a tam už som zaplával ten čas 1:01:2, čo už bol lepší asi o päť desatín, ako bol dovtedy európsky rekord Taliana Dennerleina."