Ľubomír Hatala

„Tento, čo tam spal, alebo nespal, ja neviem, ale mal vypité. To už bolo nadránom. Teda ráno prakticky, už bolo slnko vonku. Vybehol von a chválil sa Nemcom, že ako strieľali, ako ich zahnali. Že boli viacerí, tí partizáni, ale údajne bol len jeden, čo sa chcel dostať. A ja som mu povedal, že je zbabelec a že čo sa chváli. Po nemecky, takže mi rozumel. A on hovorí: ‚Čo si to povedal?‘ Utekal naspäť, dobehol so samopalom, s tým nemeckým, natiahol a mňa zatlačil, tam bol drevený plot, tak k tomu plotu. A zabiť ma, zabiť ma, zastreliť ma chcel. A chlapci, keď to videli, už dvaja utekali. Tam bola taká stráň a tam taký potôčik malý tiekol. Tam bola tiež ulica. A v tej ulici bol veliteľ Otto Mock u jedného kamaráta. Tiež jeden veliteľ. Kričali: ‚Pán Mock, pán Mock, poďte, poďte ho zachrániť.´A ten vybehol, že čo je, volali ho, aby šiel s nimi, pretože Nemec chce ‚schiessen‘, mňa že chce strieľať. Tak on dobehol a mu vytrhol ten samopal. A povedal, že či chce deti strieľať alebo čo. Tak že ráno na report pôjde. K veliteľovi nejakému vyššiemu alebo čo."

„Potom sudca mi povedal, že vidieť, že som sa nepolepšil, že ma to nezlomilo nejako ten súd. Vravím, že aký to bol súd, keď nemám ani obhajcu, ktorý bol zaplatený. Otec poslal stovku, potom vrátili asi osemdesiat korún, pretože sa súd vraj nekonal. Ale právnik ani nevedel, mu nepovedali, že kedy bude súd. Že ho volám, však ja mám právo s ním hovoriť pred súdom, má mi poradiť, ale nič. A potom som si pomyslel, že dobre. Ja viem, že mi budú ponúkať ex offo nejakého, odmietnem a hájim sa sám. Však mám ústa na to, aby som sa obhájil. Ja som nikoho nezabil, ja som nikoho neokradol, môžete ma súdiť, koľko chcete. Oni sa dívali, akože som drzý a sebavedomý, neviem. Tak som ich trochu asi ovplyvnil, potom mi dali 18 mesiacov."