Martin Hagara

* 1934

  • „Potom mal tu míting v Prievidzi [Vladimír Mečiar, pozn. ed.]. Ja som si to neodpustil. A ja viem, že ako sa študovalo. Totiž Mečiar vyštudoval počas normalizácie právo. A právo bolo pod kontrolou ústredného výboru strany. Tam, kto mal najmenší škrabanec, a nielen on, ale jeho rodičia alebo starí rodičia, nemal šancu sa na právnickú fakultu dostať. A on bol vylúčený straník, a naraz diaľkovo študuje právo. A ešte povedal, že tajne. Dá sa tajne diaľkovo študovať? Nedá, to je hovadina." „Takže vy ste neverili hlavne tomu jeho povestnému spisu ,Doktor´, že nedonášal?" "Presne, on bol konfidentom. Aj za mnou prišli a ponúkali mi, že školu dokončím. Takže aj on mal nejaký prúser, tak sa takto dostal. A na tom mítingu som sa prihlásil a hovorím: ´Pán Mečiar, mňa by veľmi zaujímalo, ako ste vy za normalizácie, vylúčený straník, mohli študovať na právnickej fakulte. Lebo ja som bol tiež vylúčený a tiež ma eštébáci prehovárali, aby som podpísal, tak ako to vlastne bolo?´A už ma aj jeho ochrankári zobrali z jednej, z druhej strany a vyviedli von. Ty všivák jeden eštébácky!"

  • „Potom z Novák nás previezli do Prievidze, na Štefana 26. 12. 1950. A tam si pre nás prišli eštébáci z Nitry a previezli nás do Nitry. Tam sme boli vyšetrovaní. Nemal som povolené vychádzky. Boli nočné výsluchy. Boli korekcie. Ja som bol na cele číslo 23 a 24 bola korekcia. To bola cela bez okien, bez postele, bez deky, len betón. Každý deň boli výsluchy. Niekedy ten výsluch trval aj 24 hodín. Proste ani najesť, ani vyspať, nič. Tam som stál, dokiaľ som neodpadol."

  • „A teraz, keď zamestnávateľ videl, čo mám v posudku, povedal, že ma berie. Ja mu však hovorím, že ho musím upozorniť na jednu vec. Že som v prievidzskom okrese vyhlásený za jedného z najväčších kontrarevolucionárov. Aby nemali problémy. On mi však hovorí: ,Pán Hagara, z toho si nič nerobte. Viete, akú tam budete mať spoločnosť? Tam budú kňazi, rehoľníci, lekári, právnici. Všetci tí, ktorí boli normalizáciou postihnutí.´ Tak sme behali po tej plošine, s tými japonkami, s betónom. Pán doktor sem, pán profesor tam, a tak ďalej. Proste elegantná spoločnosť."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Prievidza, 22.10.2011

    (audio)
    délka: 16:45
    nahrávka pořízena v rámci projektu Soutěž Příběhy 20. století
  • 2

    Bojnice, 16.09.2017

    (audio)
    délka: 04:41:40
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Pravda vždy zostane pravdou, nesmie sa deformovať, nesmie sa popierať

Martin Hagara - po návrate z väzenia (1952)
Martin Hagara - po návrate z väzenia (1952)
zdroj: z archívu pamätníka

Martin Hagara sa narodil 17. septembra 1934. Pochádza zo šiestich detí, vyrastal v meste Nováky. Otec Michal Hagara podnikal v oblasti výroby obuvi, matka Mária Hagarová, rod. Čikkelová, sa starala o domácnosť.  Martin odmalička inklinoval k myšlienkam skautingu. Po nástupe komunizmu a zrušení všetkých skautských organizácií založil spolu s priateľmi ilegálnu skautskú organizáciu „Zlatý Orol“, viedol jej novácku vetvu. Na Vianoce roku 1950 bol zatknutý a po rozsiahlom vyšetrovaní bol ako mladistvý spolu s ďalšími členmi odsúdený na 2 roky odňatia slobody za velezradu. Vyšetrovaciu väzbu absolvoval v Nitre a Bratislave; výkon trestu vo väznici pre mladistvých v Hlohovci, po dovŕšení dospelosti bol väznený v Leopoldove. V roku 1952 bol prepustený na slobodu. Počas celého obdobia komunistického režimu bol politicky prenasledovaný. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa angažoval v Kresťansko-demokratickom hnutí, pracoval ako riaditeľ Okresného úradu práce v Prievidzi, neskôr ako generálny riaditeľ Národného úradu práce. Pôsobil v organizácii Konfederácia politických väzňov Slovenska a dodnes vedie prievidzskú vetvu organizácie Politickí väzni - Zväz protikomunistického odboja. Od roku 1994 žije ako dôchodca spolu so svojou manželkou Vlastou Hagarovou, rod. Švarcovou, v Bojniciach.