Martin Hagara

„Potom mal tu míting v Prievidzi [Vladimír Mečiar, pozn. ed.]. Ja som si to neodpustil. A ja viem, že ako sa študovalo. Totiž Mečiar vyštudoval počas normalizácie právo. A právo bolo pod kontrolou ústredného výboru strany. Tam, kto mal najmenší škrabanec, a nielen on, ale jeho rodičia alebo starí rodičia, nemal šancu sa na právnickú fakultu dostať. A on bol vylúčený straník, a naraz diaľkovo študuje právo. A ešte povedal, že tajne. Dá sa tajne diaľkovo študovať? Nedá, to je hovadina." „Takže vy ste neverili hlavne tomu jeho povestnému spisu ,Doktor´, že nedonášal?" "Presne, on bol konfidentom. Aj za mnou prišli a ponúkali mi, že školu dokončím. Takže aj on mal nejaký prúser, tak sa takto dostal. A na tom mítingu som sa prihlásil a hovorím: ´Pán Mečiar, mňa by veľmi zaujímalo, ako ste vy za normalizácie, vylúčený straník, mohli študovať na právnickej fakulte. Lebo ja som bol tiež vylúčený a tiež ma eštébáci prehovárali, aby som podpísal, tak ako to vlastne bolo?´A už ma aj jeho ochrankári zobrali z jednej, z druhej strany a vyviedli von. Ty všivák jeden eštébácky!"

„Potom z Novák nás previezli do Prievidze, na Štefana 26. 12. 1950. A tam si pre nás prišli eštébáci z Nitry a previezli nás do Nitry. Tam sme boli vyšetrovaní. Nemal som povolené vychádzky. Boli nočné výsluchy. Boli korekcie. Ja som bol na cele číslo 23 a 24 bola korekcia. To bola cela bez okien, bez postele, bez deky, len betón. Každý deň boli výsluchy. Niekedy ten výsluch trval aj 24 hodín. Proste ani najesť, ani vyspať, nič. Tam som stál, dokiaľ som neodpadol."