Jozef Habovštiak

„Vychádzali tu dva časopisy: Posol Božského srdca a Kráľovná svätého ruženca. V týchto redakciách už vtedy mali informácie, čo sa robí v Rusku. Poviem tak, svet aj Európa boli z Ruska osprostení, dokonca boli vysokí vládni činitelia politickí aj v USA a v Európe, ktorí s tým sympatizovali a videli v tom východiská aj pre svoje krajiny, hlavne v sociálnej oblasti. Lenže to tak nebolo. Katolícke kruhy mali tam svojich ľudí a mali informácie, a v tých časopisoch sa písalo o tom, čo sa v Rusku deje. Tak naši ľudia vedeli veľmi dobre, že keď prídu Rusi, čo tu bude. Predpovedali, že budeme pod Rusmi, že budú nám brať polia, dobytok a zvieratá, budeme robiť na spoločnom, budú zatvárať kostoly, zatvárať kňazov, likvidovať cirkev. Všetko bola pravda. Je typické, ja som sa potom rozprával s ľuďmi dokonca vzdelanými - diplomatmi a kadekým... no a oni to sami nepredpovedali, nevedeli to odhadnúť, neverili tomu, alebo žili úplne v ilúziách.“

„Potom prišli v roku 1950, to bolo presne na Všechsvätých, ľudia už boli doma, to bola jeseň. Lebo fara je pri cintoríne blízko. Naraz tam prišlo auto. Ľudia zbadali, že idú po kňaza, tak sa zhromaždili, kňaza vyslobodili z ich rúk, bola aj streľba. Našim ľuďom, ktorí boli na vojne, takí trhani neznamenali nič, trafil mu po ruke a bolo po streľbe. Žandárov, čo prišli pre neho, vyhnali z dediny, museli odísť. Ale druhý deň – oni ešte v noci prišli, mali tu aj konfidentov, ktorí im prezradili, kto to všetko bol. Prišli na nákladných autách a autobusoch, celú dedinu obkľúčili žandári a milície, vydali zákaz vychádzania, ľudí vyhnali, čo boli v kostole, preč a kňaza zatkli, rovno zo spovednice odviezli. A zavreli 40 ľudí, boli aj súdy a odsúdili tých, ktorí boli účastní toho, na pár mesiacov až do jedného roka. Zobrali ich do väzenia do Ružomberku, kde ich aj mlátili.“