Jozef Habovštiak

„Potom prišli v roku 1950, to bolo presne na Všechsvätých, ľudia už boli doma, to bola jeseň. Lebo fara je pri cintoríne blízko. Naraz tam prišlo auto. Ľudia zbadali, že idú po kňaza, tak sa zhromaždili, kňaza vyslobodili z ich rúk, bola aj streľba. Našim ľuďom, ktorí boli na vojne, takí trhani neznamenali nič, trafil mu po ruke a bolo po streľbe. Žandárov, čo prišli pre neho, vyhnali z dediny, museli odísť. Ale druhý deň – oni ešte v noci prišli, mali tu aj konfidentov, ktorí im prezradili, kto to všetko bol. Prišli na nákladných autách a autobusoch, celú dedinu obkľúčili žandári a milície, vydali zákaz vychádzania, ľudí vyhnali, čo boli v kostole, preč a kňaza zatkli, rovno zo spovednice odviezli. A zavreli 40 ľudí, boli aj súdy a odsúdili tých, ktorí boli účastní toho, na pár mesiacov až do jedného roka. Zobrali ich do väzenia do Ružomberku, kde ich aj mlátili.“

„Potom som bol aj poslancom v Národnej rade SR z toho 24. na 25., či ktorý to bol november [schôdza z 3. na 4. novembra 1994, tzv. Noc dlhých nožov, poznámka Roland Valko]. Tam som bol, ja som bol poslancom vtedy. To bolo názorne na nich vidno, oni tri mesiaci držali všetko. Pripravovali si dôkladne ten prechod, tak aj urobili, za tú jednu noc všetky zákony zmenili v prospech seba. Privatizáciu nie výberom, ale vopred určenému zákazníkovi. Jednoducho zlodejinu. My sme tam revali, kričali: ,Zlodejina, banda, zlodeji!‘ No nič, oni sa rehotali z nás!“