Tibor Ehrenfeld

„A tak sme sa dostali do tej dediny Pusztavám. Tam bola aj tá rota intelektuálov. A boli tam aj Rožňavčania. My sme tam išli a povedali nám, že večer ideme preč. No nakoniec sme nešli preč, pretože veliteľ mal dovolenku - išiel do Rožňavy, Jozef Varga sa volal. No dosť toho, že po tých ľudí, ktorí tam ostali aj z našej roty, lebo boli umiestnení po domoch, na druhý deň prišli ľudia nemeckej národnosti. Vyviedli tých ľudí na pole, mali si sami vykopať hrob a zastrelili ich. Bol tam aj jeden lekárnik a jeden lekár, všetci zahynuli. Potom po vojne urobili rekonštrukciu, tým ľuďom zistili na 99 percent mená a na hlavnom židovskom cintoríne je pamätník."

„Každý druhý deň boli iní dozorcovia. Raz to boli starí Nemci, resp. starí Rakúšania, niekedy to boli Hitlerjugend, malí chlapci, čo mali pušky. Tých, ktorí nevládali, postrieľali. Pred dedinou Eisenerz, tam neviem presne, čo to bolo, už sme niekoľko dní boli na pochode, keď začali strieľať. Nemci asi nejakú bitku prehrali a oni sa to dozvedeli. Neviem, v ktorom mesiaci to bolo, no neboli sme už od koncentráku ďaleko. To viem, že tam boli nejaké železiarne - tabuľa Hermann Göring Werke. Niekoľko sto ľudí zastrelili. Potom sme dostali povolenie na oddych a zbierali ľudí, ktorí pôjdu pochovávať mŕtvych. Nedávali však veľký pozor, tak som šiel k veľkému stromu a tváril sa, že idem piškať, ale nepiškal som. Tú skupinu potom zobrali preč. Ja som z tej skupiny ani jedného potom nevidel."