„Jeden raz vám poviem, že ako sme sa báli doma. Nemci prišli na všech svätých k nám. No a prestreľovali nám dedinu a potom nás vrátili domov. Sme išli do hôr, že ideme. Ale oni nás vrátili, ale nám nič nespravili. Len nám povedali, aby sme sa domov vrátili, lebo nás postrieľajú. A my sme sa vrátili domov. Ale my sme mali strach, nás vyhnali z chalupy. A my sme boli tam vonku, nesmeli sme byť v izbe. Aj polovičku z Naštíc bolo gardistov. Tu boli aj gardisti. Tie dediny niže Bánoviec, to boli všetko gardistické, s Tisom držali. Pravdaže sme mali (aj tu v Kšinnej gardistov), s Nemcami držali. Mali sme strach. Vyhnali nás z tých našich chalúp a rabovali tí gardisti a Nemci s nimi. Peniaze hľadali, čo bolo jedenie, všetko, slaninu, čo našli mäso voľajaké. Skrátka, to všetko zobrali. Ale peniaze nenašli, lebo sme si my peniaze zobrali so sebou, keď nás vyhnali. Prišli sme, potom nás už naspäť do chalupy povolali, aby sme išli do izby. Aby sme už tam vonku neboli. No tak sme prišli dovnútra a všetko prehádzané. Kasne, postele, všetko bolo všetko...“
0:23:33 - 0:26:15 - Nemci a gardisti rabovali po domoch v Kšinnej, hľadali peniaze a jedlo
„Celá dedina nosila partizánom jedlo. Len slaninu, mäso, také veci sme im dávali. (Doma sme navarili) a do hôr sme nosili. Aj chleba sme napiekli a všetko sme im to do hôr nosili, tým partizánom. A oni už čakali. Povedali si – tam na to miesto a na tom mieste budeme čakať, tam nám to doneste a hotovo. Popredku povedali a oni sa tam schovali a čakali. (Nebáli ste sa?) Nuž, pravdaže, sme sa aj báli, že nás tam chytia. Jak aj s tou flintou, keď som tú flintu niesla. No ja som išla, poručeno pánubohu. Čože som mohla. On ju nechal, zabudol ju od strachu a ja som ju potom strachom niesla. Však oni boli dobrí partizáni.“
0:50:15 - 0:51:38 - Margita, jej rodičia aj ostatní dedinčania nosili partizánom do hôr jedlo
„Ja som nosila, ale ako. Ja som... Brat sa prišiel prezliecť domov, ten bol partizán. A prezliekol sa do čistých handier, lebo už boli špinaví tí partizáni, pravda, keď neboli ani kúpaní... Tak on spal doma, cez noc prenocoval . (Na povale spal on a v kuchyni nemeckí vojaci). Zobudili sme ho chytro, aby išiel preč. Flintu nechal doma! Zabudol, od strachu nechal flintu doma. A tak otec mi ju dali do vreca, aby som mu ju zavliekla do hôr, on ma tam bude čakať. Tú flintu, aby mu tam nechala. No tak ja som mu ju zavliekla, on ma už čakal, no som mu ju tam dala. No keby ma boli vtedy stretli Nemci, tak ma zabijú. Ale, našťastie, ani jeden Nemec sa tam do tých hôr keď som išla, neukázal.“
0:20:38 - 0:21:52 - Margita niesla do hôr bratovi partizánovi zbraň, ktorú si zabudol doma
Margita Duchová, rodená Čukanová, sa narodila 16. októbra 1926 v Kšinnej pri Uhrovci. Otec Michal Čukan a mama Katarína, rodená Števková, a mali šesť detí. Margita bola v poradí tretia. Otec bol podrichtárom Kšinnej. Rodina sa živila poľnohospodárstvom a od útleho detstva museli pomáhať aj deti. Po skončení školy chodila na sezónne roboty aj pri Viedni, kde zažila bombardovanie. Jej brat Ján Čukan bol členom Partizánskej brigády Jana Žižku. Počas Slovenského národného povstania v dome ukrývali Židov, no bolo to pre obe strany nebezpečné. Neskôr ich otec vyviezol do pripravených bunkrov za dedinu. Varili jedlo a nosili partizánom do hôr. Margita niesla do hôr aj zbraň, ktorú si zabudol jej brat doma, keď sa prišiel umyť a vyspať. V ich dome istý čas sídlil aj nemecký štáb. Zažili aj raziu nemeckých vojakov a gardistov, ktorí im prehľadávali dom a hľadali jedlo a peniaze. Otec všetky peniaze rozdal deťom, aby si ich skryli a mali si za čo kúpiť chlieb, keby ich náhodou nacisti odvliekli. Dedinčania partizánov podporovali až do konca vojny v apríli 1945. Po vojne museli odovzdávať vysoké kontingenty, neskôr prišla kolektivizácia. Margita aj jej rodina museli odovzdať kone, kravy aj pozemky. Vydala sa a s manželom Adamom Duchom mali tri deti. Pracovala ako dojička na družstve, neskôr v nábytkárskom podniku. Nikdy sa politicky neangažovala. V čase dokumentovania takmer 95-ročná dôchodkyňa žila v Domove sociálnych služieb v Kšinnej. Margita Duchová zomrela 05. októbra 2022.
Hrdinové 20. století odcházejí. Nesmíme zapomenout. Dokumentujeme a vyprávíme jejich příběhy. Záleží vám na odkazu minulých generací, na občanských postojích, demokracii a vzdělávání? Pomozte nám!
