Mysleli sme si, že to tak ľahko neprejde
Margita Červenková sa narodila v septembri 1926 v obci Černík. Vyrastala v početnej rodine drobného roľníka, hospodárstvo ale stačilo pokryť len najzákladnejšie potreby domácnosti. V roku 1938 zažila ako malé dievča príchod maďarských vojsk do rodnej obce. Keďže novou úradnou rečou bola maďarčina, v škole sa zaviedla jej povinná výučba. Margita si však nespomína na prenikanie maďarčiny aj do náboženského života, sväté omše sa v dedine naďalej konali v slovenskom jazyku. So začlenením do Maďarska sa zhoršila aj ekonomická situácia odstúpených oblastí Slovenska, čo pocítila aj Margitina rodina. Ťažké životné podmienky nútili Margitiných rodičov, rovnako ako množstvo iných ľudí z pripojeného územia, vylepšovať svoje zásobovanie pašovaním nevyhnutných životných potrieb zo Slovenska. Najťažší úder však postihol Margitinu rodinu začiatkom roka 1944, keď jej otec odmietol narukovať do maďarskej armády. Jeho úkryt v neďalekom vinohrade maďarskí vojaci čoskoro odhalili a v následnej paľbe Margitinho otca vážne zranili a krvácajúceho nechali ležať niekoľko hodín na snehu. Až neskôr ho miestni priviezli do dediny a previezli do poľnej nemocnice v Šuranoch. Tu ho Margita navštívila, našla ho však v zlom stave, ležiaceho na zemi. Keď sa za ním vybrala na štvrtý deň, v prázdnej nemocnici uvidela mŕtveho otca okradnutého o všetko, čo mal, vrátane oblečenia. Prežité traumy zanechali v Margite hlbokú stopu, ktorá navždy ovplyvnila jej vzťah k maďarskému národu. Aj po dlhých rokoch v nej ostal pocit krivdy.